Sudičky mi zrejme ku genetickému venu pridali zvedavosť, drotári zasa boli príkladom nebojácnosti a odvahy. A navyše, odmalička ma priam fascinovala panoráma hôr okolo rodnej dediny s jediným úzkym výhľadom na Strážovské vrchy, za ktorými sa modreli obrysy Malej Fatry. Konfigurácia terénu ako priama výzva: čo sú to za vrchy, aké bralá sa nad nimi belejú? A v miestnej knižnici knihy o cestovateľoch, moreplavcoch a dobyvateľoch Afriky i polárnych oblastí. Takže keď som v roku 1957 držal v ruke Zvláštny cestovný pas s pečiatkou Všechny státy světa a zpět, cítil som, že sa mi plní jeden z chlapčenských snov. Súbežne som poznával a objavoval Slovensko a zároveň som si uvedomoval, že nie je pupkom sveta, učil som sa ho vnímať v správnych dimenziách.
