Kríza. Príležitosť pre kvalitu?

Zvyšovanie cien kníh nebude dramatické, ale je nutné, zhodli sa viacerí z vydavateľov, ktorých oslovila Knižná revue. Niektorí očakávajú prečistenie trhu. To však automaticky neznamená zvýšenie kvality. Alebo zvýšenie záujmu čitateľov o kvalitnú literatúru.

Ako ovplyvňuje nedostatok papiera a zvyšovanie výrobných nákladov slovenských vydavateľov? Bude sa zvyšovať cena kníh, meniť ich formát, ustupovať od tlačených kníh? Aké dôsledky môže mať táto situácia na vydávanie nekomerčnej literatúry a pôvodnej slovenskej tvorby? S týmito otázkami oslovila Knižná revue vyše tridsať vydavateľov. Do uzávierky odpovedalo viac ako dvadsať, veľkých aj menších, starších i mladších a z rôznych kútov Slovenska.

Niektorí sú optimisti, iní cítia ohrozenie. Na poplach bije najmä vydavateľ pôvodnej slovenskej literatúry Koloman Kertész Bagala (KK Bagala), ktorý hovorí o možnom bankrote a zániku múzickej literatúry.

Nejde len o papier

Problém s nedostatkom papiera na európskom a americkom trhu v druhej polovici minulého roka zaznamenali takmer všetci vydavatelia. Mnohí prežívali krušné chvíle a neistotu, či plánované tituly dostanú na trh ešte pred Vianocami, pri niektorých knihách sa museli zmieriť s tým, že ich vydajú až tento rok.

„Všetci vydavatelia zažili koncom minulého roka šok. Cena papiera a tlače vzrástli o desiatky percent. Čo však bolo koncom roka najhoršie, predĺžili sa výrobné lehoty a krátili sa počty vydaných kníh,“ spomína Albert Marenčin (Marenčin PT).

Ale nejde len o papier. Výrobné náklady neustále stúpajú, čo vydavateľov tlačí do zvyšovania cien kníh, znižovania nákladov vydaných titulov či do obmedzenia ich počtu. „Nedostatok papiera je len jedným z faktorov, ktoré nás nútia prehodnocovať naše plány a operatívne reagovať na zmeny. Ceny kníh sú na Slovensku historicky ešte stále nižšie v porovnaní s podobne veľkými trhmi a zvyšujú sa prakticky neustále. Je pravdou, že teraz bude nárast o niečo citeľnejší, ale ešte stále nedorovná rast príjmov obyvateľstva ani rast vstupných nákladov,“ upozorňuje Juraj Heger (Slovart).

Matematika nepustí

Zvyšovanie cien kníh, či už priebežné, alebo očakávané, potvrdila väčšina oslovených vydavateľov. Niektorí zároveň upozorňujú, že kniha je na Slovensku stále akoby podcenený alebo nedocenený tovar, ktorého cena je podstatne nižšia ako inde. 

Podľa Mária Gešvantera (Albatros) nedostatok papiera a ďalších komponentov na výrobu kníh spôsobuje nepríjemné zásahy do edičného plánu, meškanie vydania titulov či úpravu formátu. Ale „horšie je zdražovanie všetkých materiálov – udržanie súčasných cien kníh, ktoré sú oproti svetu skutočne nízke, je aktuálne nemožné.“ Zdražovanie kníh však podľa neho nebude dramatické.

Tlak na zvýšenie ceny kníh cítia aj vydavateľstvá, ktoré vydávajú menej titulov a v nižších nákladoch. Matematika nepustí, pripomína Jakub Drábik (Hadart): „Aj keby sa situácia v tomto roku stabilizovala, pochybujeme, že by sa ceny za tlač hýbali smerom nadol. Naopak, predpokladáme, že sa budú zvyšovať a tým pádom sa budú zvyšovať i ceny kníh.“ „Tiež je tlak na zvýšenie honorárov, čo je pochopiteľné, zvýšenie cien energií a bežného spotrebného tovaru nabaľuje na seba ďalšie zvýšenia,“ dodáva Monika Kompaníková (N Press).

Slavo Sochor (Literárna bašta), ktorý sleduje knižný trh aj ako kníhkupec, hovorí, že „u slovenských čitateľov a čitateliek stále dominuje presvedčenie, že priemerná maloobchodná cena knihy by sa mala pohybovať okolo desiatich až dvanástich eur. Ak však má kniha normálne uživiť celý reťazec od autora cez vydavateľa až po kníhkupca, jej cena by mala byť jednoznačne vyššia ako pätnásť eur.“

Vydavatelia sa v tejto situácii usilujú o to, aby ceny nerástli dramaticky. „Optimalizujeme formáty, náklady a zvolené druhy papierov. Určite však neplánujeme ustúpiť od tlačených kníh,“ uviedla Alžbeta Vrzgula (Artforum).

E-knihy nevytlačia tlačené

Nik z oslovených vydavateľov napriek nedostatku papiera nepredpokladá ústup od tlačených kníh a viacerí sa zhodujú, že slovenský čitateľ je dosť konzervatívny.

Niektorí predpokladajú skôr čiastočný príklon k mäkkej väzbe. „Slovenský zákazník je citlivý na akékoľvek zmeny a pevnú väzbu vníma ako tradičnú formu knihy. Trend mäkkej väzby sa už ale pomaly udomácňuje aj na Slovensku a zaznamenali sme aj zvyšujúci sa počet titulov síce v pevnej väzbe, ale bez vrchného papierového prebalu. Predpokladáme, že takéto knihy budeme vidieť čoraz častejšie,“ uviedla Lucia Mládeková (Tatran).

Podľa Valérie Malíkovej (Ikar) „nedostatok papiera môže viesť k väčšej unifikácii papierov s orientáciou na najviac dostupné grafické papiere a nedostatok lepenky môže spôsobiť viac titulov v mäkkej väzbe. Ale pravdepodobne pôjde o nevýrazný posun vzhľadom na fakt, že slovenský čitateľ je pomerne konzervatívny a preferuje tvrdú väzbu.“

N Press vydáva knihy najmä v mäkkej väzbe a bude v tom pokračovať. Pri tvrdej väzbe je cena vyššia a dodacie lehoty dlhšie. „A pri dnešných technologických možnostiach a výbere papiera už nie je veľký rozdiel v estetickej kvalite mäkkej a tvrdej väzby. Tiež sme vždy kalkulovali s formátmi tak, aby sme produkovali čo najmenší odpad a tlačili úsporne,“ vysvetľuje Monika Kompaníková.

Podľa Ivana Harmana (Artis Omnis) sú však slovenskí čitatelia i celý knižný trh tak konzervatívni, že nepredpokladá zmeny v zaužívaných formátoch ani presun k brožovanej väzbe a už vôbec nie ústup od tlačených kníh. „E-knihy sú stále v porovnaní s tlačenou verziou v minimálnej obľube u čitateľov.“  

Aj podľa Márie Leškovej (Slovenský spisovateľ) „súčasný stav určite nie je taký, aby sme napríklad čo i len uvažovali o ústupe od vydávania tlačených kníh“.

Poézia v čítačke?

Rozmach e-kníh nemožno čakať aj preto, že ich výrobné náklady nie sú výrazne nižšie ako náklady na tlačené knihy. Navyše, sú knihy, ktoré čitatelia chcú mať fyzicky v ruke alebo po ruke s možnosťou listovať v papieri. „Kvalitné knihy o histórii chcete mať v poličke, nie v počítačovom priečinku alebo čítačke,“ konštatuje Jakub Drábik (Hadart).

Podobne je to s knihami o výtvarnom umení, poéziou aj knihami pre deti. „Básnické knihy či knihy pre detského príjemcu nepoznajú kompromisy, takže detské knihy sa aj naďalej budú tlačiť vo farbe a v tvrdých väzbách a básne zasa na primerane estetických materiáloch,“ upozorňuje Ján Gavura (F.A.C.E.).

Vydavatelia poézie aj preto radšej znížia náklad vydaného titulu. „Určite sa tlačených kníh vzdať nemienime, ak by aj mali vychádzať len v desiatkových nákladoch,“ uviedol Peter Milčák (Modrý Peter).

Pri detských knihách sú vysoké nároky na kvalitu papiera, potvrdzuje Milica Matejková (Buvik). Knihy tlačia na natieranom matnom papieri vyššej gramáže, volúmenovom alebo kreatívnom papieri. Aj v ich vydavateľstve pocítili zvýšenie ceny papiera a predpokladajú, že toto zvýšenie nie je konečné.

Prečistenie trhu...

S rastom cien sa prirodzene ponúka otázka, či táto situácia nebude pre niektorých menších vydavateľov likvidačná. Najmä tých, ktorí sa zameriavajú na vydávanie pôvodnej slovenskej tvorby alebo komerčne neziskových titulov.

Vyjadrenie vydavateľa pôvodnej slovenskej tvorby Kolomana Kertésza Bagalu (KK Bagala) je svojím spôsobom varovaním: „Čochvíľa budú výrobné náklady na úrovni terajších maloobchodných cien, čiže predajná cena kníh by sa mala logicky zdvojnásobiť. Ale zákazníci nie sú ochotní kupovať knihy ani za súčasné ceny, pretože sú zdecimovaní dvojročnou koronakrízou a vyhliadky na normálny život sú mizivé. Takže očakávam bankrot.“

Kríza knižného trhu sa podľa neho „odvíja hlavne od zníženého záujmu čitateľov, ktorý sa bude iba prehlbovať, pretože vyrastá generácia, ktorá literatúru považuje za nepotrebnú, nemá takmer žiadne čitateľské návyky“. „Obávam sa, že je to už nezvratný proces. Múzická literatúra zanikne,“ dodáva.

Zdá sa, že najmä mladšia generácia menších vydavateľov situáciu nevidí tak dramaticky. Podľa Adama Berku (82 Bøok & Design Shõp) terajší stav môže prinútiť vydavateľov lepšie zvažovať, čo budú vydávať. „V konečnom dôsledku to môže trh prečistiť, čo nie je nevyhnutne zlé,“ myslí si. Pripúšťa, že „vydavatelia nekomerčnej tvorby to majú podstatne ťažšie“, no aj táto oblasť podľa neho potrebuje očistné mechanizmy.

Faktom je, že na Slovensku vychádza až priveľa kníh, pri ktorých si človek povie: škoda lesov a papiera. O hazarde so vkusom potenciálneho čitateľa ani nehovoriac.

Podľa Jána Gavuru (F.A.C.E.) nekomerčná a pôvodná slovenská tvorba už zažila aj horšie krízy. Oveľa vážnejšiu krízu podľa neho predstavuje „kríza knižnej nadprodukcie a kríza čitateľa“. „Podľa správy ZVKS (Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR) bolo v roku 2020 vydaných 2 520 titulov z kategórie beletria. To je naozaj priveľa. Už nejaký čas môžeme vidieť, že sa narušila rovnováha medzi tvorením a recepciou, ktorá vznikla technologickou evolúciou tlačiarenskej výroby a možnosťami elektronickej prezentácie. Čitateľ má niekedy toľko možností na výber, že si azda povie, že už nechce čítať nič,“ uvádza Ján Gavura.

Otázkou však je, či kríza a čistenie trhu naozaj prinesie viac kvality. „Bol by som rád, keby to malo pozitívny dopad, teda, že prežijú len tie dobré knihy, ale dlhodobý status quo sa asi nejak zásadne nezmení ani tentokrát. Kníh vychádza stále viac, zlých aj dobrých a bijú sa o svojich čitateľov a čitateľky, ktorých je v prípade kvalitnej literatúry na slovenskom trhu stále málo. Pokiaľ ide o kvalitnú literatúru, netreba sa teda báť lepenkovej krízy, skôr o jej tunajšie publikum,“ odhaduje Slavo Sochor (Literárna bašta).

Stručne to skomentoval Peter Šulej (Vlna / drewo a srd): „Myslím si, že momentálne ohrozujú vydávanie nekomerčnej literatúry a pôvodnej slovenskej tvorby iné hrozby ako je zvyšovanie nákladov na tlač.“

Albert Marenčin (Marenčin PT) medzitým upozorňuje na vplyv krízy na vydávanie debutov. „Asi najhorší dopad zdražovania tlače a kníh bude na vydávanie debutov a mladých – ešte neoverených autorov. Z existenčných dôvodov budú vydavatelia ešte viac presadzovať bestsellery a ,overených´ úspešných autorov.“

Bitka o granty

Väčšina vydavateľov dúfa, že vydávanie komerčne neziskových titulov a pôvodnej tvorby zachráni Fond na podporu umenia a iné podporné granty. Je to logické, tento typ tvorby dotáciami podporujú aj krajiny s väčším trhom a jazykovým dosahom ako má Slovensko.

Ale budú tieto financie stačiť, osobitne z FPU, ak sa diera v štátnom rozpočte zväčšuje a kultúra, podobne ako školstvo, je opäť na chvoste? Záujem o podporu sa pritom zvýši od takmer všetkých vydavateľstiev.

Väčší vydavatelia môžu čiastočne kompenzovať straty z neziskových titulov vydávaním takých, ktoré im zisk prinesú. „Aj my rátame s tým, že niektoré knihy si na seba nezarobia, ale je dôležité, aby boli napísané a vydané, tak náklady na ne pokryjeme zo zisku úspešnejších titulov,“ uvádza Monika Kompaníková (N Press).

Menší vydavatelia, ktorí vydávajú knihy najmä vďaka grantovej podpore, majú väčší problém. „Bez podpory FPU je vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry takmer nemožné. Ak bude FPU rozdeľovať rozpočet, ktorý má k dispozícii, medzi veľký počet titulov tak, že každý z nich podporí menšou čiastkou (povedzme polovicou zo žiadanej sumy), potom sa môže stať, že napokon väčšina z týchto kníh nevyjde, lebo malí vydavatelia nebudú schopní dofinancovať vyššími sumami väčšie množstvo titulov,“ upozorňuje Peter Milčák (Modrý Peter).

„V krajnom prípade skončíme. Rezervy už nie sú a zopakovanie situácie z minulého roka by sme neuniesli,“ uvádza Juraj Kuniak (Skalná ruža). „Dúfam však, že až tak dramaticky sa situácia nevyhrotí. (...) Predpokladám, že situáciu reflektuje aj FPU a bude mať pre ňu porozumenie,“ dodáva. Všetku finančnú rezervu, ktorú v neziskovom združení postupne tvoril šesť či sedem rokov, minul vlani na jeseň, keď fakturované sumy za vydané knihy vyleteli vysoko nad pôvodné kalkulácie.   

(Fungovaniu podporných fondov sa ešte budeme bližšie venovať.)

... a čo čitatelia?

Nielen politici často podliehajú pokušeniu podliezať latku v snahe prispôsobiť sa náladám publika. A publikum sa tak postupne mení...

Aj preto niektorí vydavatelia hovoria o kríze oveľa hlbšej, ako je tá, ktorá bezprostredne súvisí so situáciou na svetových trhoch s papierom.  Hovoria o tom, že „vyrastá generácia, ktorá literatúru považuje za nepotrebnú, nemá takmer žiadne čitateľské návyky“ (Bagala), o tom, že vážnejšia je „kríza čitateľa“ (Gavura), o tom, že pri lepenkovej kríze sa netreba báť o kvalitnú literatúru, skôr o jej čitateľa (Sochor), o tom, že „svoje by mohol urobiť aj štát podpornými aktivitami na zvyšovanie čitateľskej gramotnosti a všeobecne podporou čítania už u detí na školách“ (Harman). Ale „samozrejme, z dlhodobého hľadiska máme všetci – vydavatelia, autori, kníhkupci i médiá ako Knižná revue – úlohu propagovať naše knihy a bojovať o to, aby si ich kupovalo (a čítalo ich) viac ľudí než doteraz.“ (Heger)

„Určite budeme musieť uvažovať o nových cestách kníh k čitateľom, ale najmä o zvýšení kreditu umenia, a v rámci neho literatúry, v spoločnosti. My v našej autorsko-vydavateľsko-kníhkupeckej bubline o význame literatúry vieme, dôležité je, aby si ju uvedomili aj tí, ktorí tvoria kultúrnu politiku,“ uzatvára Magdalena Fazekašová (Trio Publishing).

Všetky odpovede vydavateľstiev v plnom znení vrátane tých, ktoré neboli citované v tomto článku, nájdete na:

www.litcentrum.sk/clanok/vydavatelia-o-zvysovani-nakladov-cien-knih

www.litcentrum.sk/clanok/vydavanie-kvalitnej-tvorby-v-ohrozeni

Ilustračné foto: Kníhkupectvo LIC na Nám. SNP 12 v Bratislave ponúka výlučne slovenskú pôvodnú tvorbu a preklady diel našich autorov do cudzích jazykov.

Foto: Peter Sajkala