Portrét Dominika Tatarku

Práve dnes si pripomíname 100. výročie narodenia jedného z najvýraznejších slovenských prozaikov druhej polovice 20. storočia.

Dominik Tatarka sa narodil v obci Plevník-Drienové 14. marca 1913, po maturite na gymnáziu v Trenčíne študoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, krátko pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziách v Žiline a Martine, zúčastnil sa SNP. Po skončení vojny sa usadil v Bratislave. Ako prozaik začal publikovať v časopise Svojeť už roku 1935, knižne debutoval zbierkou noviel V úzkosti hľadania (1942). Medzi jeho ďalšie významné knižné diela patria: Panna Zázračnica (1944), Farská republika (1948), Rozhovory bez konca (1959), Démon súhlasu (1963), Prútené kreslá (1963).

Posledné dve desaťročia svojho života bol vyradený z verejného života. Pre nekompromisné odsúdenie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 ho komunistický režim prenasledoval, jeho diela nemohli vychádzať v našom prostredí. Hlboké vedomosti v oblasti umenia, najmä literatúry, ako aj úzky vzťah k českej a francúzskej kultúre, ktoré nadobudol počas štúdia v Prahe a na parížskej Sorbonne, rezonujú takmer v celej jeho tvorbe. Priateľské vzťahy s viacerými osobnosťami českej kultúry pretrvali aj v období, keď museli pôsobiť v disente. Práve v tejto situácii spoločenskej izolovanosti a existenčných ťažkostí vznikali jeho Písačky pre milovanú Lutèciu (v rokoch 1976 – 1978), ktoré v týchto dňoch vychádzajú po prvýkrát na Slovensku v Literárnom informačnom centre. Týmto dielom autor vyjadruje, že písanie mu zostalo ako jediný prejav slobody.

Nadácia Charty 77 udelila Dominikovi Tatarkovi za diela Písačky a Sám proti noci Cenu Jaroslava Seiferta. Stal sa jej prvým laureátom, ale cenu si nemohol ísť osobne prevziať do Štokholmu 23. septembra 1986, pretože komunistická moc mu už predtým odobrala pas.

Dominik Tatarka zomrel v Bratislave 10. mája 1989.

Obálka Písačiek pre milovanú Lutéciu

 

Pri príležitosti 100. výročia Dominika Tatarku pripravilo Literárne informačné centrum v spolupráci s Artforom v Bratislave v priestoroch jeho kníhkupectva na Kozej ul. 14. marca o 19. hod. slávnostnú prezentáciu jeho kníh Písačky pre milovanú Lutèciu (LIC 2013) a Navrávačky (Artforum 2013). Navrávačky vznikali ako rozhovory Dominika Tatarku s českou profesorkou literatúry Evou Štolbovou zaznamenané na magnetofónové kazety. Prvýkrát vyšli tieto rozhovory ako doslovný prepis knižne v Literárnom informačnom centre roku 2000 pod názvom Navrávačky s Dominikom Tatarkom. Tento rok pri príležitosti čestného hosťovania Slovenska na pražskom medzinárodnom knižnom veľtrhu Svět knihy pripravuje Literárne informačné centrum nové vydanie tejto knihy, ktorá je už niekoľko rokov vypredaná. Výber z týchto rozhovorov bol publikovaný časopisecky a Artforum ho vydáva knižne. Na dnešnú prezentáciu príde z Prahy vzácny hosť – autorka rozhovorov Eva Štolbová.

Obálka Navrávačiek (Artforum 2013)

V Slovenskom inštitúte v Prahe si storočnicu Dominika Tatarku pripomenú na spomienkovom večere Sto rokov samoty Dominika Tatarku dnes o 18. hod. Za prítomnosti autorovej dcéry Desanky Tatarkovej a českej novinárky a spisovateľky Edy Kriseovej predstavia nové vydania jeho kníh Písačky pre milovanú Lutèciu (LIC 2013) a Navrávačky (Artforum 2013). V programe, ktorý uvádza riaditeľ Slovenského inštitútu v Prahe Ladislav Snopko, premietnu autentické a dosiaľ neuvedené filmové zábery zo života Dominika Tatarku a poslednú snímku z Vianoc 1988.