Na jubilejnom 50. ročníku Medzinárodného knižného veľtrhu vo Varšave sa Slovenská republika predstavila v spoločnom stánku s ostatnými krajinami V 4 – spolu s Poľskom, Maďarskom a Českom. Návštevníci veľtrhu tak mali od 19. do 22. mája možnosť posúdiť úroveň knižnej kultúry v jednotlivých krajinách Vyšehradskej štvorky.

O problémoch knižnej kultúry v krajinách V4 a ďalších krajín bývalého východného bloku a „užitočnosti“ stretania sa tvorcov a prekladateľov na knižných veľtrhoch sa hovorilo aj na zaujímavej diskusii, ktorú usporiadala poľská rozhlasová stanica Polzet. Za Slovensko sa na nej zúčastnil básnik a prekladateľ z poľskej literatúry Karol Chmel.

Už v predvečer otvorenia veľtrhu – 18. mája – mal K. Chmel možnosť predstaviť vlastnú poéziu a preklady poľských básnikov do slovenčiny v najväčšom varšavskom kníhkupectve Traffic. Stretnutie sa konalo uprostred oddelenia kartografie a máp, a tak K. Chmel, jeho prekladateľ Leszek Engelking a slovakistka Justina Wodzislawská, ktorá stretnutie moderovala, mali možnosť dôkladne „zmapovať“ otázky prekladania zo slovenčiny do poľštiny i naopak, hovoriť o úskaliach a pôvabe tejto profesie a poslucháči sa mohli započúvať do Chmelových haiku v oboch jazykoch. O stretnutí vyšla informácia aj v prestížnom poľskom denníku Gazeta Wyborcza.

Literárne informačné centrum zorganizovalo na týchto jubilejných „targoch“ aj ďalšie sprievodné akcie: Viliam Marčok sa stretol so študentmi slovakistiky v Inštitúte slavistiky Varšavskej univerzity a predstavil tu Dejiny slovenskej literatúry III. Stretnutie pripravila doktorandka Anna Kobylinská. Dejiny slovenskej literatúry 1945 – 2000 boli aj súčasťou programu v Slovenskom inštitúte. Na podvečernom stretnutí vo štvrtok 19. mája predstavil riaditeľ vydavateľstva Spolku Slovákov vo Varšave Ľubomír Molitoris poľské vydanie knihy Pavla Vilikovského Večne je zelený... Preložil ju nedávno zosnulý prekladateľ zo slovenčiny Jozef Waczkow. Jemu a jeho početným prekladom zo slovenskej literatúry (Hviezdoslav, Novomeský, Kovalčík, Jaroš) patrila v programe Molitorisova spomienka. Stretnutie so záujemcami o slovenskú literatúru a viacerými jej prekladateľmi v inštitúte pripravila riaditeľka Cecília Kandráčová. Štvrtý sprievodný program LIC sa pod názvom Čo nové v Bratislave? uskutočnil priamo v Paláci kultúry, v honosnej Puškinovej sále a popri V. Marčokovi a K. Chmelovi v ňom účinkoval iný známy prekladateľ zo slovenskej literatúry Jacek Bukowski (najmä v 80. rokoch sa podieľal na vydávaní antológií zo slovenskej literatúry). Pre prestížne vydavateľstvo Czarne (jeho majiteľom je poľský spisovateľ A. Stazsiuk) pripravuje preklad Pankovčinových kníh Marakéš a Tri ženy pod orechom.

Počas veľtrhu sme mali možnosť stretnúť sa s viacerými absolventmi štúdia slovakistiky na Varšavskej univerzite, ktorí aj vďaka takým slovenským lektorom, ako boli P. Káša, Marián Milčák a teraz Peter Milčák, prejavili záujem sústavnejšie sa zaoberať slovenskou literatúrou či už formou doktorandského štúdia (ako A. Kobylinská) alebo prekladmi z našej súčasnej literatúry. Možno to považovať za dobrú správu pre súčasných slovenských autorov.

Anton Baláž