Druhá zbierka básnika je nostalgiou za "dievčatami v rozkvete". Je napísaná formou rozvetvených štvorverší, pojednávajúcich o "večnom smäde" autora po panenskom svete trinásťročných, v ktorých je obsiahnutá plnosť plnosť uzatvárajúceho sa detstva a rovnako aj plnosť najrozličnejších podôb lásky. Básne sú poetickými kolážami, napríklad báseň Jeden svet -- jedna budúcnosť, môj svet -- tvoja panny cnosť je postmodernou mozaikou Válkových básní, ale aj duchovnými odvolávkami na iných domácich a svetových básnikov.