Vyhľadávanie
Významný literárny historik, textológ a publicista Michal Gáfrik, neúnavný hľadač pravdy a spravodlivosti oslávil svoje osemdesiatiny (18. augusta). Jeho prvou publikovanou knihou bola Poézia slovenskej moderny (1965). Po vylúčení zo Spolku slovenských spisovateľov a výpovedi zo SAV začas pracoval v Bibliografickom oddelení Univerzitnej knižnice, ale potom mu zakázali pracovať na všetkých pracoviskách v oblasti kultúry. Bol technicko-hospodárskym pracovníkom (1974 – 1979) a odborným pracovníkom Mestskej správy Slovenského štatistického úradu (1979 – 1990), roku 1979 vydal v samizdate štúdiu Etická próza Martina Rázusa. V marci 1990 ho znovu prijali do Ústavu slovenskej literatúry SAV, kde húževnato pokračoval v násilím prerušenej práci. Vydal knihy: Próza slovenskej moderny (1993), Rázusove návraty (1995), dvojzväzkovú monografiu Martin Rázus – osobnosť a dielo (1998, 2000), Na pomedzí moderny (2001), výber z publicistiky Proti noci (2003), Básnik Janko Jesenský (2006), Matica slovenská (2010), v tom istom roku vyšiel výber jeho statí V spätnom zrkadle. Jeho najvýznamnejšou prácou je – nie jeho vinou – nedokončené vedecké vydanie trojzväzkového súborného diela Ivana Kraska. Prvý, mimoriadne starostlivo a zasvätene pripravený zväzok vyšiel roku 1966, ale druhý mu už neumožnili vydať, mohol ho publikovať až roku 1993, prepracovaný vďaka ďalšiemu výskumu. Naštudovaný materiál z obdobia moderny sa mu žiadalo spracovať, lebo videl, že má čo povedať do dovtedajšieho výskumu. Nazdával sa, že by mohol viesť nejakého mladého pracovníka, ktorého by zasvätil do problematiky, radil by mu, ako postupovať, a veril, že by mohol tvorivo rozvinúť jeho zámer. Ukázalo sa, že mladšia generácia nemá o takúto „nevýnosnú“ prácu záujem. Môžeme dúfať, že v najmladšej generácii sa ešte takýto altruista nájde?
Bystrý rozum a svieža myseľ umožňujú Michalovi Gáfrikovi aj naďalej sledovať vydávanie diel a literárnych pamiatok z minulosti a mrzí ho ľahostajnosť alebo priam zámer obchádzať akékoľvek pravidlá a skresľovať literatúru a úmyselné vydávanie takéhoto prístupu za „novátorský“ postup – rovnako vo vlastnej umeleckej či vedeckej činnosti, ako aj pri interpretácii histórie. Gáfrik chce ešte napísať štúdiu o tomto fenoméne. Dúfajme, že mu to osobné i verejné okolnosti umožnia a padnú na úrodnú pôdu.
