Vyhľadávanie
Všetci moji cudzí
Patrick Modiano
Rodokmeň
Bratislava, Agora 2006
Preklad Beáta Panáková
Otázka rodiny v súčasnosti presahuje do ďalších rovín, než sa ju usilujú zakonzervovať strážcovia tradičných hodnôt. Je to predovšetkým problematika sociálnej interakcie a citových pút. Patrick Modiano nastoľuje tému rodiny z pohľadu nemilovaného dieťaťa. Jeho text je provokatívny, ba je až literárnou, nepochybne autoterapeutickou, obžalobou rodičov. Rodokmeň je próza písaná v prvej osobe s chladným, i keď nepochybne bolestným odstupom. „Narodil som sa 30. júla 1945 v Boulogne-Billancourt na adrese Maugeuerite číslo 11, Židovi a Flámke, ktorí sa zoznámili počas okupácie v Paríži“ (s. 7). Pokračuje výpočet stretnutí dieťaťa a jeho rodičov, pri ktorých defilujú desiatky postavičiek známych a priateľov. Už rok narodenia protagonistu 1945 vysvetľuje atmosféru vojnových a povojnových rokov, neskôr spoločenské krízy, rozporuplné 60. roky. Sledujeme epizódy malých ľudkov a ich veľkú snahu prežiť a dostať sa na spoločenské výslnie.
Rodokmeň je výlučne príbehom nemilovaného chlapca, ktorý stratil brata. Príbehom samoty, kde prekvapujúco a často celkom nelogicky nájdeme epizódy duševného zblíženia s rodičmi. Na jednej strane je to ich nemilosrdná obžaloba, na druhej strane hľadá objektívne vysvetlenie správania týchto ,,cudzích ľudí“. Hľadá ho však pomerne neochotne dnes už starý muž, známy francúzsky spisovateľ Patrick Modiano, nechce vidieť tento príbeh očami neúspešnej herečky a pochybného kšeftára. Určitú katarziu naznačuje až celkom na konci. Modiano tu mení tón, otec prestáva byť permanentnou a nepochopiteľnou hrozbou. „Keby ma poznal o desať rokov neskôr... Nemali by sme medzi sebou žiadne nezhody. Nadchýnal by sa mojím rozprávaním o literatúre a ja by som sa ho vypytoval na jeho podnikateľské zámery vo vysokých financiách a na jeho tajomnú minulosť“ (s. 73).
Protagonista – rozprávač – spisovateľ – dieťa Rodokmeňom neponúka zmierenie. Citové vyprahnutie, odvrhnutie a hlad v internátnej škole zostávajú faktami. Nechce poznať pohnútky dospelých, ich osobnostné zlyhania, ich vlastné sklamania a pocity, ktoré boli nepochybne príčinou jeho detstva. Opisuje veci výlučne svojou optikou. Každou stránkou textu žiada osud o typickú meštiacku predstavu milujúcej matky a starostlivého otca, ktorí sa obetavo, podľa zaužívaných rituálov venujú svojmu potomstvu. Napriek autorovmu vrúcnemu prianiu takéto rodiny nedostávali deti do kolísky ani roku 1945 a nedostávajú ani ich dnes. Kto však môže precítiť bolesť toho druhého? Na sklonku života Modiano kladie Rodokmeňom aj túto otázku. Ako môžeme posudzovať mieru zraniteľnosti?
Tragédia dieťaťa nespočíva v tom, že rodičia sa nestali prototypom meštiackej rodiny, ale skôr ju treba vidieť v tom, že nenašlo priaznivé sociálne väzby, dosť lásky. Nech by už prišla od hocikoho.
Prekladateľka Beáta Panáková zvládla niekoľko rovín originálneho francúzskeho textu a zaujímavo podala celkovú atmosféru rozprávania-spovede. Próza je zároveň informáciou o osobnostnom základe uznávaného spisovateľa. Podrobný prekladateľkin doslov konfrontuje toto dielo s doterajším písaním a odhaľuje autobiografické motívy. Kniha je teda nielen aktuálnym dodatkom k Modianovmu dielu, ale aj správou o kvalitách súčasnej francúzskej literatúry.
Ivica Ruttkayová
