O (novom slovenskom) komikse pre nezasvätených

Nadšenci komiksu zrejme zachytili, že na pultoch kníhkupectiev sa čosi nové zalesklo, totiž nový slovenský komiks Sone Balážovej a Dávida Marcina Zlatý zub. Komiksovú knihu v júni vydalo Literárne informačné centrum. Komu je knižka určená, ako vyzerá a čo sa v nej ukrýva? Aké tajomstvo naznačuje podtitul publikácie?

„Dozvedieť sa tajomstvo je vždy veľká vec. Nedá vám spať. Nesmiete o ňom povedať ani mäkké F. Nikomu! A keď ešte navyše súvisí s tmavou pivnicou, je to velikánske dobrodružstvo.“ Po prečítaní textu na zadnej strane obálky publikácie je zjavné, že najnovší slovenský komiks v knižnej podobe je určený deťom. Na svoje si však môžu prísť aj rodičia a hraví či zvedaví dospelí.

Obálka knihy zobrazuje tri detské a jednu dospelú postavu, žltozelenú mačku, hŕbu starých vecí, temnú uzavretú chodbu so zamknutými dverami, nespoľahlivo nainštalovaný kábel so slabo svietiacou žiarovkou... Všetci majú strnulý výraz, hrozivo pootvorené ústa bez náznaku úsmevu, namiesto očí biele „diery“ bez zreničiek, ruky natiahnuté k akcii... Oni sú tým tajomstvom školskej pivnice? Sú to žiaci, ktorí zostali po škole a už sa nemôžu vrátiť domov? Ide o zombie? Našťastie, komiks Zlatý zub má tajuplný a dobrodružný, ale nie hororový podtón. Aké postavy teda máme pred sebou?

Hrdinovia

Niektoré typy komiksových hrdinov disponujú špeciálnymi schopnosťami alebo supersilou. Superhrdinovia sú maskovaní a vedú dvojitý život (ako napr. Superman – Clark Kent). Postavy zobrazené na obálke knihy, hlavní protagonisti príbehu, sú tri školopovinné deti a školník s indiánskou prezývkou Zlatý zub. Fyzické proporcie, ruky a oblečenie ľudských figúr sú znázornené realisticky, zatiaľ čo tváre výraznou štylizáciou evokujú masky. Podľa teórie Scotta McClouda (karikatúra je univerzálnejšia ako realistická kresba, podobá sa na každú ľudskú tvár a možno ju vnímať ako predstavu svojej vlastnej tváre, masky videnej znútra) sa vďaka tomu s postavami ľahko stotožníme.

Trojica detí predstavuje kladných hrdinov (neskôr sa v príbehu vyskytne aj trojica protivníkov). Miriam, Ivan a Mikuláš sú obyčajné deti s obyčajnými superschopnosťami. Detskí čitatelia trojicu možno poznajú z časopisu Slniečko, kde Zlatý zub vychádza vo forme seriálu. Miriam je inteligentná, rada číta, v škole zvláda všetko okrem hry na klavíri, nosí sponky s významnou symbolikou (v tvare planéty, hviezdy, lietadla a pod.). Jej mladší brat Mikuláš ju označuje ako „megamozog“. Mikuláš hrá na bicie, je majster v hádaní sa. Ivan má všestranný hudobný talent a dokáže zoskočiť zo stromu saltom vo vzduchu. Dospelí majú v príbehu krycie mená – Zlatý zub, Hastroš Dál. Ivanov otec, spomínaný školník Zlatý zub, vďaka svojmu zlatému zubu, ktorý mu narástol, môže cestovať v čase a priestore. Hastroš Dál je spisovateľ. Mal tak dlho hlavu zapratanú písaním a čítaním (prebývaním vo virtuálnych svetoch), že ani nepostrehol svoju premenu na mechanického pštrosa (stroj bez emócií, bez života). Deti k nemu „vtrhli“ v poslednej chvíli (začínal hrdzavieť) a opäť ho poľudštili. Dôležitú úlohu pritom zohral kocúr Tiger, zvierací spoločník hlavných protagonistov.

Prostredie

Scény príbehu sa odohrávajú v interiéri aj exteriéri (v budove a areáli základnej umeleckej školy a jej blízkom okolí), dominujúcim prostredím je však pivnica. Tajuplné strašidelné miesto, tmavé, vlhké a studené, vyhĺbené v zemi, plné prachu, hmyzu, strachu, obsahuje viacero miestností. Deti tu rozhodne nie sú vítané. Naznačujú im to premenlivé krvavočervené nápisy na jedných z dvier: „Za týmito dverami nič nie je. A keď sem vkročíš, nebudeš ani ty. Zmiznite!“, „Odporné decká si zaslúžia to najhoršie.“, „Ufrflané nahnevané decko nech sa prepadne pod zem!“ Keď Miriam, Ivan a Mikuláš naberú odvahu a stlačia kľučku na dverách, otvorí sa im nový priestor – obrovská knižnica s knihami od podlahy po strop na každej stene. Stred miestnosti obýva veľký plechový pštros, zelené kreslo s vysokou hlavovou opierkou, malý stolík so šálkou plnou horúcej kávy. Knižnica je nečakane rozľahlá, ale čím častejšie tam deti chodia, tým útulnejšie a svetlejšie je znázornená. Prostredie v tomto komikse je zobrazené realisticky a detailne, a to aj v prípade, ak sa postavy ocitajú v snovej krajine.

Forma a obsah

Komiks bol vo svojich začiatkoch považovaný za „lacnú zábavu“, ktorá neprináša nič hodnotné. Ak žáner komiksu takýto status v povedomí niektorých čitateľov ešte nestratil, verím, že kniha Zlatý zub môže túto mienku pozitívne ovplyvniť. Ide totiž o komiks obsahovo i formálne veľmi bohatý. Prihovára sa intuitívnym komiksovým jazykom – žiadny „prvočitateľ“ sa v príbehu a jednotlivých obrazových paneloch nestratí. Celok je členený na epizódy, graficky oddelené monochromatickou ilustráciou. Kompozícia jednotlivých panelov, ale aj ich rozloženie na knižných dvojstránkach, sú autormi dôkladne premyslené. Pre čitateľa, ktorý sa s rozprávaným príbehom už oboznámil, môže byť zaujímavé všímať si spôsob, ako sa príbeh podáva, sledovať hru svetlých a tmavých plôch, príjemne plynulé prechody medzi panelmi (napr. prechod zo svetlého školského dvora do pivnice), citlivé narábanie s hranicou obrazu a obrazového políčka, stupňovanie napätia a využívanie psychologického pôsobenia farieb. (Napríklad, keď Miriam sama potichu vstúpi do pivnice, číta si nápis na dverách a vtom sa ozve treskot, prostredie sa „zafarbí“ na výstražnú červenú a za chrbtom odvážneho dievčaťa sa objaví podivná silueta. Fakt, že treskot aj siluetu nechtiac vytvorili Ivan a Mikuláš, sa čitateľ dozvie až po otočení strany.)

Výtvarný štýl titulu pôsobí vyzreto. Dávid Marcin sa vyhol popartovej plošnosti a agresívnej farebnosti, namiesto hrubej čiernej obrysovej línie používa mäkké oblé krivky tmavomodrej alebo tmavosivej farby. Farebnosť Zlatého zubu je skutočne kultivovaná, nevtieravá, množstvo sýtych tónov spolu príjemne ladí. Rušivo môžu pôsobiť iba chladné sivomodrofialové grafické predely a predsádka, čo však zrejme zvýrazňuje ich funkčnosť.

Dojem pohodového čítania umocňuje aj skutočnosť, že postavy „neprehrávajú“ v zmysle herectva, Marcin emócie protagonistov nezobrazuje v prehnaných grimasách, prílišnej tvarovej deformácii, ale využíva výtvarný a filmový vizuálny jazyk. Okrem emočného náboja farby a svetelnej atmosféry pracuje s podhľadom, nadhľadom, detailom a veľkým celkom, tzv. žabou a vtáčou, ale aj pokrivenou perspektívou, pohľadom tzv. rybieho oka. Tieto postupy zároveň do príbehu vnášajú dynamiku a napätie.

Komiksom sa vinie viacero ideí, ktoré možno (doma, v škole, v knižnici) uchopiť ako tému na rozhovor. Výzvou k diskusii medzi deťmi a dospelými môže byť aj komiks ako celok (príbeh, postavy, otázka „ako je komiks urobený“). Zlatý zub Sone Balážovej a Dávida Marcina však ponúka aj ďalšie výzvy, napríklad:

Výzvu spomaliť, všímať si detaily

Miriam, Mikuláš a Zlatý zub sa v príbehu na chvíľu stali detektívmi. Všímali si detaily v prostredí okolo seba a hľadali medzi nimi súvislosti. Tvorcovia komiksu čitateľov vyzývajú k spomaleniu tak, že im umožňujú porozhliadať sa. Občas tempo čítania pozastavujú celostranovou ilustráciou s množstvom detailov a zároveň na niektoré z nich upozorňujú spôsobom obraz v obraze.

Intelektuálnu výzvu

Ako každý komiks, aj Zlatý zub obsahuje množstvo intertextuálnych väzieb, viac i menej nápadných vizuálnych či slovných odkazov ku konkrétnym literárnym dielam, postavám, autorom, tiež k popkultúrnym hrdinom, filmovým scénam a výtvarnému umeniu (napr. jazdecký portrét Mikuláša na pštrosovi), ktoré možno odkrývať.

Výzvu k tvorivosti

Daždivé jesenné dni sú ideálnym obdobím na vytvorenie vlastného komiksu. Stačí si premyslieť obsadenie (postavy a ich charaktery), pričom by malo ísť o tvorcu komiksu a jeho príbuzných, ľudských, zvieracích alebo fiktívnych kamarátov. Ďalej si treba zvoliť prostredie (domáce/dovolenkové/iné), obsah a formu (o čom príbeh bude a ako bude znázornený – formát, štýl, technika – napr. tradičná kolorovaná kresba alebo koláž s použitím fotografií). Príbeh odporúčam napísať vopred, rozdeliť ho na scény, vypísať pásmo rozprávača a repliky postáv, rozčleniť plochu papiera a pustiť sa do kreslenia.

Petra Baďová (1985) pracuje v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre. Okrem iných publikácií jej vyšla aj Existenciálna estetika vecí (2016).