Vyhľadávanie
Cena Rubato ´99 za poéziu
Bratislava, Vydavateľstvo SSS 1999
Mladá poetka Eva Lukáčová už dlhší čas publikovala svoje verše v rôznych časopisoch a zborníkoch, zúčastnila sa aj na viacerých literárnych súťažiach. Stala sa laureátkou súťaže RUBATO a po zásluhe vyšiel jej súťažný príspevok – kompaktná zbierka – aj knižne v rovnomennej edícii. Mimoriadne silným inšpiratívnym zdrojom sa pre ňu stalo Japonsko, nakoľko sa japonistike venuje po absolvovaní štúdia na FFUK aj profesionálne. Práve tento uvedený rozmer dodal jej veršom ak nie na tajomnosti, tak na viacrozmernosti. Súvisí to určite s hĺbkovým prienikom do myslenia, životného štýlu, kultúry a histórie tejto krajiny. Nezabúda ani na krásu japonskej krajiny, na ktorú sa nepozerá len z exotického, očakávaného uhla, ale vidí ju očami chápajúceho a vnímajúceho človeka, nenáhodne prítomného práve tu, v tomto kúte sveta.
Obraznosť mladej poetky skrýva nápaditosť, vášeň i bolesť, no aj cit pre mieru, zmysel pre jemnosti, poznateľné a uchopiteľné len ľuďmi s poetickým videním. Práve takéto vnímanie sveta cítiť zo všetkých básní zbierky mladej, nádejnej a talentovanej poetky. Použité prívlastky je zvykom vyslovovať ako na bežiacom páse v súvislosti so snáď každou jedinou u nás vydanou zbierkou nového autora či autorky. U Lukáčovej však nejde o obligátnu poklonu, ale o konštatovanie potešujúcej skutočnosti. Dokáže byť dravá i hravá, nápadito zmyselná – napr. „Pod svetrom / sa mi prebúdza koža a chce žiť“. (z básne Znova v Ósake). Vo väčšine básní zbierky sa na povrch derie impulzívna mladosť, prejavujúca sa riavou obrazov, samotokov veršov, mladistvých túžob až závratne hriešnych, v iných básňach prekvapí meditatívnosť, poznanie skutočnosti, že dôležité veci zostávajú dlho skryté i pred zrakmi citlivých umeleckých duší. Mnohé motívy možno pochopiť až v širšom kontexte, so zohľadnením japonských reálií, v ktorých sa autorka cíti aj ako „Alica v krajine Okinawy“ (v básni Okinawa), hoci inak prejavila výraznú suverenitu v poznaní podstaty „japonskosti“. Autorka nám ponúka aj na jednej strane uchopiteľnú otvorenosť, na druhej strane komplikuje výraz, akoby sa zľakla návalov samoty či bolesti, ktoré ju prekvapia naliehavosťou pri procese poznávania nielen svojho vnútorného sveta, prudko sa meniaceho, často nevyspytateľného, vymedzeného aj oným zložitým erbovým pojmom „divosestra“.
Debut Evy Lukáčovej je príjemným prekvapením v súčasnej slovenskej poézii. Okrem iného ukazuje zvláštnu skutočnosť, že sa na Slovensku v súčasnosti viac darí ženám v poézii ako v próze. Možno ide len o prechodný jav, akým však určite nie je hodnota básnickej výpovede poetky E. Lukáčovej.
ŠPAČEK, Jozef: Cena Rubato ´99 za poéziu (Eva Lukáčová: Divosestra). In: Knižná revue, roč. IX, 28. 4. 1999, č. 9, s. 10.
