Vyhľadávanie
Bratislava či Prešporok svojou architektúrou, pamiatkami a peknými zákutiami vždy lákala fotografov, ktorí vytvorili rokmi státisíce záberov. Neskoršie viaceré vybrali, aby z nich vyrobili pohľadnice. Tieto pohľadnice, vznikajúce koncom 19. a začiatkom 20. storočia v zlatom veku pohľadníc, sa stali predmetom záujmu zberateľov. Tí si hádam ani neuvedomovali, že ich zbierky budú historickým svedectvom doby. Dnes aj historici pripúšťajú, že staré pohľadnice vydávajú svedectvo o období Rakúsko-Uhorska, o prvej Československej republike, slovenskom štáte, období socializmu a aj o nedávnej minulosti.
Príkladom sú „pohľadnicové“ publikácie, ktoré vznikli v nedávnom období, napr. Bratislava – svedectvo starých pohľadníc (Július Smorej, 2004) alebo zbierka Bratislava na starých pohľadniciach, ktorú dal dokopy Ján Lacika roku 2008. Práve spomínaný autor sa pustil do ďalšej pohľadnicovej knihy Bratislava – retro. V nej nechal prehovoriť obrázky zo „socialistickej Bratislavy v rokoch 1948 – 1989“. V úvode nás pozýva na pohľadnicovú prechádzku týmto historicky uzavretým obdobím. V úvode stojí, že „publikácia si kladie za cieľ pripomenúť Bratislavčanom, ako vyzeralo ich mesto pred relatívne krátkym časom“. Ján Lacika sa domnieva, že publikácia vzbudí nostalgické spomienky žijúcich starších Bratislavčanov, no osloví aj mladšie generácie. Teraz, ako aj v dávnejšej pohľadnicovej minulosti, na záberoch prevládajú najimpozantnejšie motívy Bratislavského hradu v kombinácii s majestátnym Dunajom. Autor tejto dvojici venuje prvú časť publikácie. Druhá časť je zasvätená Podhradiu a starému mestu (pohľadnice s budovou synagógy, rokokového domu U dobrého pastiera, s Dómom sv. Martina, sochou generála M. R. Štefánika a ďalšími objektmi, ktoré pribudli v starom meste ako doplnky voľakedajšej histórie). Napr. Slavín, vináreň Perugia, hotel Devín, zotavovňa pre odborárov v Kráľovskom údolí, budova impozantnej stavby Slovenského rozhlasu atď.
Ďalšia časť publikácie patrí budovaniu Nového mesta, kde ako huby po daždi pribúdali panelové obytné domy, televíznej veži na Kamzíku, Gottwaldovmu námestiu (dnes Nám. slobody), vysokoškolskému internátu na Bernolákovej ulici, novým domom na Februárovej ul. (dnes Račianska ulica), Slovnaftu, športovej hale na Pasienkoch atď. Posledná časť publikácie pohľadníc je venovaná okrajovým častiam mesta, je nazvaná Na konci mesta (Vajnory, Prievoz, Podunajské Biskupice, Karlová Ves, Devín, Lamač, Rača). Autor si uvedomil, že iba uverejnenie jednotlivých pohľadníc by bolo nedostatočné. Preto pridal pod každú z nich doplňujúci text. Ten popri vizuálnom zážitku umožní vnímateľovi pochopiť históriu stavby či stavieb, pripomenie aj, čím sa líši starší pohľad na mesto od súčasnosti. Nezabudne ani na zmeny názvov. Napr. pri pohľadniciach zo Slavína je poznámka, že neďaleko pamätníka stojí kostol, ktorého veža zavadzala, tak ju stavitelia pamätníka zbúrali. Zaujímavé sú zábery z Námestia SNP, ktoré nám pripomenú staré typy trolejbusov, automobilov či električiek križujúcich námestie.
V publikácii sú aj pohľadnice pripomínajúce nadšenie z budovania socializmu. Sú tam zábery z prvomájových osláv či štylizované zábery pionierov tancujúcich pri zvuku harmoník v pozadí s dymiacim komínom bratislavskej Dimitrovky alebo detí sledujúcich výstavbu panelových domov na „februárke“. Retropohľadnice z Bratislavy sú komponované ako zábery na celú plochu pohľadníc, alebo ako pohľadnice so štyrmi menšími fotografiami s názvom mesta alebo s erbom mesta či emblémom Slovnaftu a pod. Nedávna „bratislavská“ minulosť nám určite pripomenie, že čas, ktorý žijeme v súčasnosti, raz bude taktiež retrom. Zachytia ho pohľadnice súčasnosti.
