Romanca o diablovi s božskou mocou

Jorge de Sena bol významný portugalský básnik, prozaik, dramatik i prekladateľ, ktorý pred povojnovou diktatúrou emigroval do Brazílie. Novelu Zázračný fyzikus napísal práve tam v roku 1964 a spočiatku ani nedúfal, že by mohla vyjsť v jeho rodnej krajine. No v Portugalsku vyšla už v r. 1966 v zbierke fantazijne ladených poviedok a noviel, azda preto unikla prísnemu oku vtedajšej cenzúry.

Je to totiž vskutku odvážne dielo nabité symbolmi a odkazmi, ktoré možno čítať ako fantasticko-erotický príbeh, ako podobenstvo i ako politickú satiru a kritiku spoločnosti.

Prvá časť pripomína rytiersku romancu o nevinnom mládencovi, ktorý v bukolickej krajine stretáva tri panny a tie ho zavedú na zámok svojej smrteľne chorej panej dony Urracy.  Sľúbi, že ju vylieči, hoci sa to nepodarilo chýrnejším liečiteľom. Keď sa dona Urraca vykúpe v jeho krvi, uľaví sa jej, no až po telesnom spojení s ním, dovtedy panicom a vo chvíli splynutia neviditeľným, sa skutočne uzdraví.

Do prekrásneho mládenca je totiž zaľúbený sám diabol a práve ten mu prepožičiava moc liečiť, oživovať mŕtvych, vracať čas a pomocou zázračnej čiapky aj moc neviditeľnosti.

V druhej časti celé ženské osadenstvo hradu dony Urracy aj zázračný fyzikus padnú do rúk inkvizície. Tá ich uväzní a súdi v procese trvajúcom dlhé roky, počas ktorých mládenec nezostarne ani nezošpatnie, lebo diabol sa ho nemieni tak ľahko vzdať. 

Fyzikus z názvu knihy je v portugalskom origináli físico, čo na jednej strane znamená stredoveký liečiteľ, akým je aj náš protagonista, ale zároveň to znamená fyzično, telesnosť, a tá je ústredným motívom celej knihy. A spolu s ňou protiklady.

V rozpore so stredovekou rytierskou romancou, ktorá básni o platonickej láske, tu sa vyzdvihuje mládencova (nie dievčenská) telesná krása, veď je taký krásny, že sa doňho zaľúbi diabol a pochabo sa s ním miluje, zmocňuje sa jeho tela, no nie duše (o ktorú ide bežne diablovi v prvom rade). Rovnaké zaľúbenie v ňom nájde dona Urraca a jej spoločníčky.

Svoju liečivú krv tu obetuje mládenec, nie panna, ako je zvyčajné v takýchto príbehoch. A zvodcami sú tu ženy, tie však milujú s takou animálnou vášňou, že svojich milencov doslova trhajú na kusy. Sexualita teda v novele život navracia i berie.

„Asexuálna“ inkvizícia však nemôže tolerovať takúto bezbrehú slobodu, bezuzdné milovanie, uzdravovanie, oživovanie. No keď si s mládencom a celým procesom nevedia poradiť, jeden páter sa obráti so žiadosťou o pomoc na diabla. Ten sa mu zjaví a ponúkne riešenie. Pretože v tejto knihe je diabol takisto plný protikladov ako všetky ostatné postavy. Po uši zbláznený do človeka sa trápi pre neopätovanú lásku, koná dobro i zlo, zasahuje neviditeľný priam ako božia moc. 

Aj sloboda má v tejto knihe ambivalentnú povahu. Príjemnú sexuálnu slobodu, slobodu bez záväzkov, bez smrti a chorôb vystrieda v samom závere knihy anarchia, chaos oslobodený od pravidiel i od základných mravných zákonov. A predsa sa všetko začína odznova, keď ďalší mládenec nájde zázračnú čiapku...

Kniha je zaujímavá aj svojou formou. Stredovekú romancu totiž pripomína i veršovanými pasážami, ktoré prekladateľ tak umne prebásnil, že by sa hneď dali spievať v hodovnej sieni za sprievodu lutny. Na niektorých stranách je text rozdelený do dvoch stĺpcov, v ľavom hovorí vedomie a v pravom podvedomie postáv, teda videná a nevidená realita ich činov. 

 Táto novela otvorila veľa tém odvážnym spôsobom; autor sa právom obával o jej vydanie, ale vyšla a nachádza si čitateľov dodnes i mimo portugalsky hovoriacich krajín. V Portugalsku vyšla vo viacerých vydaniach, dokonca ako bibliofília. K slovenskému čitateľstvu sa teraz dostáva prvýkrát vo skvelom preklade Antona Pasienku, ktorý načrel do bohatej zásoby slovenčiny nielen vo veršovaných pasážach, ale vytiahol z nej aj rôzne zastarané slová, ktoré majú evokovať fiktívnu stredovekú atmosféru knihy a ktoré zámerne použil aj autor originálu.

Navyše, prekladateľ napísal ku knihe fundovaný doslov, v ktorom spolu s autorom ponúka ďalšie možné interpretácie tohto originálneho textu. A mnohé naznačuje aj veľmi výstižná obálka Júlie Molčanovej.

 

Jorge de Sena: Zázračný fyzikus

Preklad: Anton Pasienka

Bratislava: Portugalský inštitút, 2021