Vyhľadávanie
Po (e)Pigramoch vydaných v roku 2009 prichádza ich voľné pokračovanie, ktoré je zároveň druhou Ondrejičkovou zbierkou epigramov vydanou v spolupráci s ilustrátorom Ivanom Popovičom. Podľa Márie Bátorovej sa epigramy prvej Ondrejičkovej zbierky približujú z hľadiska vnútornej štruktúry skôr k aforizmu, keďže ide o „stručne vyjadrenú, vtipnú sentenciu (...) Iste preto v názve nachádzame novotvar e(Pigram)“.
Zbierka HaPpygRaMy obsahuje 109 epigramatických básní štruktúrne členených na expozíciu (šesťveršie) a pointu (dvojveršie). Každá z básní pozostáva zo 48 slabík. Z hľadiska veršového usporiadania sa v nich vyskytujú dva striedavé rýmy. Básnik narába aj s významovo dôležitým prvkom básne – s presahom, ktorý občas využíva aj na rozhraní expozície a pointy. Podobne, ako v predchádzajúcej zbierke, aj tu využíva novotvar „happygram“.
Tematiku básní možno rozčleniť do viacerých oblastí; Ondrejička kritizuje politiku a v rámci nej politickú situáciu na Slovensku i v zahraničí, objavuje sa aj téma partnerského života a medziľudských vzťahov. Básnik sa tiež zameriava na ľudského jedinca, ktorého zachytáva v každodennej situácii. Vyzdvihuje rutinné správanie človeka a jeho typické negatívne vlastnosti.
Dôležitú úlohu zohrávajú ilustrácie Ivana Popoviča, ktoré nielen zdôrazňujú už v básni vypovedanú pointu, ale často ju aj dotvárajú, alebo dokonca vytvárajú ďalšiu.
Politická téma je v zbierke asi najčastejšia. Ondrejička sa prostredníctvom satiry vyjadruje k politickým predstaviteľom a kauzám, hodnotí štátnu a verejnú správu a jej negatívne stereotypy. Tak je to napríklad v epigrame Efektivita (s. 43): „Treba zefektívniť / všetko, čo je spiace. / A neplatiť dvakrát / za totožné práce. / Keď fotia ministra, / môžu rovno spraviť // obal na konzervu / pre bravčové hlavy.“
Nechýbajú ani názory na Európsku úniu (Členstvo v EÚ, s. 13): „Je to čosi ako / mať miesto v nebíčku / a úniu rozšíriť / o našu hviezdičku. / Nám malým ju stačí / rozšíriť o trošku. // A možno postačí / robiť v nej rohožku.“ Na minulé politické vzťahy Slovenska s východným a západným svetom poukazuje v básni Bratská výpomoc (s. 8): „Aké je len pekné, / milý Pane Bože, / keď národ národu / bratsky vypomôže. / Pomoc treba prijať, / aj poskytnúť s gráciou.// Aby sa neplietla / s bratskou okupáciou.“
Básňam nechýba otvorenosť, drzosť a občas aj vulgárnosť. Konkrétnym predmetom satiry sa stáva túžba po moci a peniazoch a ľudská chamtivosť. Ondrejička vníma obyčajného človeka ako obeť, ktorá trpí nevýhodou a nespravodlivosťou a ocitla sa v rukách oligarchie (Demokraticky zvolená vláda, s. 16): „Po voľbách zakape, / alebo sa vracia... / Ktovie prečo sa to / volá demokracia... / Keď je viac než isté, / že na čele stáda // bude oligarchiou / zostavená vláda.“
Častou je aj tematika krčmy, vína a „zapíjania pravdy“. V epigrame Do mesta 30 min. (s. 24), nesúcom rovnomenný názov ako Novomeského poéma, sa vysmieva z pitia: „Nechajte si rady / ostré ako ostne. / Vieme, že piť sa má / (len) príležitostne. / Tak dolu z divánov! / A von! Hajde, hajde! // V meste sa už, hádam, / príležitosť nájde.“ Náruživosť v pití vína zase opisuje v básni Domov, sladký domov (s. 31): „Všade je dobre, kde / majú dobré vína. / Nech to bude Grónsko / alebo aj Čína. / Keď správne chladnému / otvárajú zátku, // objavíme domov / aj v poslednom zadku.“ Na pitie vína ako na prirodzený ľudský neduh poukazuje ironicky autor v básni Globálne otepľovanie (antropogénny skleníkový efekt) (s. 48): „Svet sa otepľuje. / Samé vážne správy. / Ešte aj tie kravy / nafukuje z trávy! / Treba svet ochladiť. / Planéta tak velí. // Navrhujem začať / vychladeným bielym.“
V Ondrejičkovej zbierke nájdeme aj satirickú reflexiu mužsko-ženskej komunikácie. O mužoch píše Ondrejička v epigrame Prednosť (s. 144): „Dávať ženám prednosť / je vecou výchovy. / Aj niečo zdvorilé / popritom vysloviť. / Slušnosť medzi ľuďmi / všeličo premostí.// Keď je vybavená / slušnosťou predností.“ Autor však nešetrí ani iróniou vo vzťahu k ženským vlastnostiam (Konduktorka, s. 66): „Krásna konduktorka / musí počuť rečí... / a návrhov, či ju / niekto nepresvedčí... / Spýtam sa jej, ako / tie ponuky znáša. // Žmurkne a odpovie: / „Aká bude vaša?“ Z ľudskej hlúposti sa vysmieva v básni Dvojnohé zviera (s. 37): „Vravia, že človek je / len dvojnohé zviera. / Hoci sa mu slová / sypú z úst, aj z pera. / No v niečom sme iní / od supov, vší a kráv. // My máme tlačovky / a titul doktor práv.“
Ondrejičkova najnovšia zbierka epigramov prináša autorov kritický pohľad na súčasné dianie v spoločnosti. Nechýba jej nadhľad nad vecou a vtip, ktorý čitateľa dokáže pobaviť. Tento prírastok do súčasnej slovenskej poézie treba zároveň vnímať pozitívne aj vďaka využitiu v slovenskej poézii ojedinelého literárneho žánru – epigramu.
