Vyhľadávanie
Amatérska etymologička Ivana Krekáňová napísala pozoruhodnú príručku o pôvode slov z najrôznejších oblastí ľudskej činnosti. V praxi tak ukazuje, že amatér (z latinského amator – milovník) je ten, kto sa niečomu venuje zo záľuby, lebo to má rád, a nie diletant (ako dnešné použitie výrazu často pejoratívne naznačuje). Z každej strany knihy cítiť autorkino nadšenie a nepredstieraný záujem, ktorého pôvod vidí v rodinnej zvyklosti baviť návštevy vyhľadávaním hesiel v etymologickom slovníku. Ako hovorí v úvode, „bolo to také fascinujúce, že som si postupne začala zhromažďovať zaujímavosti z etymológie z rôznych zdrojov“ (s. 7) a publikovala ich v krátkych článkoch na svojom blogu. Zozbieraných zaujímavostí bolo čoraz viac, a tak sa nakoniec rozhodla vydať ich knižne a podeliť sa s čitateľmi o výsledky svojho zanieteného výskumu.
Názov trochu nadbieha mainstreamovému čitateľovi, čo sa však v rámci popularizácie odboru, ktorý nie je širokou verejnosťou príliš vyhľadávaný, dá akceptovať. Krekáňová dokazuje, že aj čítanie etymologickej príručky môže byť zážitkové a takáto kniha môže pripomínať kriminálku či komédiu – pátranie po pôvode slov totiž často prináša prekvapivé odhalenia a odhaľuje vtipné súvislosti. Školská trieda napríklad vznikla z výrazu pre stádo oviec, @ sa v slovenčine skutočne volá podľa zavinutého sleďa v kyslom náleve a v takej holandčine podľa opičieho chvostíka. Spolu s autorkou sa pohrúžime aj do dvojstranového pátrania po pôvode a premenách slova punk (od zhnitého dreva a prostitútky cez drobných zločincov a neskúsenú mládež až po punkovú subkultúru).
Milovníci literatúry ocenia, že cliffhanger (dramatické zakončenie filmu či epizódy seriálu v najnapínavejšom momente) má svoj pôvod u anglického románopisca Thomasa Hardyho, ktorý publikoval román A Pair of Blue Eyes na pokračovanie v časopise, „na konci jednej časti nechal jedného z protagonistov visieť z útesu (hanging from the cliff) a čitatelia ostali až do vydania ďalšieho pokračovania v napätí, ako to s ním dopadne“ (s. 35). Alebo že Williama Shakespeara, ktorý obohatil anglickú slovnú zásobu o mnoho nových slov, v slovotvorbe predbehol John Milton. Ten má na konte napríklad výraz pandemónium (miesto, kde žijú všetci démoni) či použitie slova space (z latinského spatium – priestor, časová vzdialenosť) na označenie medzihviezdnych priestorov.
Kniha je rozdelená na kapitoly podľa tém a oblastí. Nájdeme v nej kapitolu o jedle, športe, zvieratách a rastlinách, o vede, umení, geografii či o čase. Názvy sú pútavé a hravé a vytvárajú neobyčajné spojenia: Od cynika po tyrana, Od škriatkov po algoritmus, Od jachty po šmejda, Od botasiek po bluetooth či Od malárie po guráž. Pod názvom vždy stojí krátky popis, ktorý zhŕňa obsah kapitoly (ako bývalo kedysi zvykom), napríklad: „etymológia v chorobách a anatómii, kde sa dozvieme, čo má farmaceut s kúzlami a maród s plienením, ako z teórie telesných štiav vznikol humor, ako lekár z Komárna vymyslel stres a prečo sa hovorí mať srdce na pravom mieste, keď je v skutočnosti naľavo“ (s. 219). Každá kapitola sa začína vtipnou kolážou ilustrácií vybraných slov, ktorým sa autorka v príslušnej časti venuje. Text je usporiadaný podobne ako v školských učebniciach – za okrajmi je pre lepšiu orientáciu a zvýšenie pútavosti zhrnuté v podobe vtipných hesiel či otázok to najdôležitejšie či najbizarnejšie z hlavného textu, ako napríklad: „rímski Rumuni a potetovaní Briti“ (s. 71), „elektrón z jantáru a pomýlená prípona“ (s. 60) či „prečo sa niečo vyvŕbi, ale nie vytopolí či vyjavorí?“ (s. 187). Kapitoly sú zakončené zaujímavosťou z etymológie moderných výrazov (ako sú zavináč, blueetooth či skratka cc v e-mailoch) alebo nejakou „pikoškou“ (dozvieme sa napríklad, prečo sa dámskym vnadám hovorí kozy). Ani takýto popularizačný charakter knihe neuberá na kvalite a informačnej hodnote, pretože Etymológia záhadná aj zábavná je plná faktov a údajov z najrôznejších jazykov (okrem latinčiny, angličtiny, nemčiny či španielčiny sa odkazuje aj na arabčinu, provensálčinu či napríklad keltčinu) a jej autorke sa darí udržiavať rovnováhu medzi zábavnosťou a odbornosťou. Vie vycítiť, ktoré pasáže by už čitateľovi mohli pripadať zdĺhavé a trochu nudné, a vo vhodný moment ich „okoreniť“ nejakou bizarnou či vtipnou informáciou. Neskĺzava však k trápnym snahám za každú cenu a neustále baviť. Napríklad, aj bez ohľadu na slabšiu príťažlivosť si dopraje rozsiahlejšiu časť o pôvode názvov chemických prvkov. Jednoducho preto, že ju to skutočne zaujíma a nadchýna. A jej nadšenie sa poľahky prenesie aj na čitateľa.
Ivana Krekáňová: Etymológia záhadná aj zábavná. Pôvod slov od algoritmu po zavináč
Bratislava: Mamaš, 2022
