Recenzia
Marian Škotka
23.09.2016

Spravodajstvo čiže pohotovosť

Spravodajstvo čiže pohotovosť

Otakar Kořínek: Washington. Sedem rokov v centre moci

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2001

Amerika – krajina neobmedzených možností. Spravodajčina v nej môže byť nielen priestorom na neobmedzené improvizácie, ale najmä na tvrdú prácu a veľkú naháňačku za informáciami. A priznajme si otvorene, aj za informáciami, ktoré sú z pohľadu Spojených štátov amerických často okrajové a pre americkú verejnosť nezaujímavé. Po týchto mnoho ráz „zašitých“ informáciách musí pátrať slovenský spravodajca. Iste, ak americký prezident oznámi útok proti nejakej krajine, nášmu spravodajcovi možno stačí sedieť pri televízii. Ak sa však ktorýsi kongresman vyjadrí o Slovensku, vtedy už treba byť na „pľaci“, pretože spoliehať sa v takomto prípade na americkú tlač alebo televíziu, by znamenalo vystaviť sa spravodajskému riziku najvyššieho stupňa.

Otakar Kořínek v rokoch 1992 – 1998 ochutnal tento chlebík ako spravodajca Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Do USA prišiel ako diplomat, ale rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky dalo jeho misii výhybku, ktorá ho priviedla na koľaj hľadača informácií pre agentúru a slovenskú verejnosť. Ocitol sa vo Washingtone, a ten mu dal excelentnú lekciu zo spravodajského remesla. Stretol sa tam nielen s prvým typom správ – tými, ktoré sršia zo všetkých médií od rána do večera, ale aj s tými, o ktoré treba tvrdo zabojovať, pretlačiť sa a vyčkať na ne v čase i nečase, lebo je nevyhnutné vidieť ich na vlastné oči a počuť na vlastné uši. Tie, čo treba v pravom slova zmysle vyprodukovať, hoci aj na kolene, v prievane alebo pod odkvapom. Pretože, ako sám hovorí, iné médiá informovať môžu, ale agentúra musí. Ako autor vidí svoju plavbu na divokej vode informačného veľtoku? Tam zistil, že patrí medzi treťoradých spravodajcov – nie kvalitou práce, ale z pohľadu amerických najvyšších miest. Ich mediálna politika je podľa Kořínka jednoznačná – v prvom rade majú na informácie nárok zástupcovia najsilnejších washingtonských a amerických médií. Potom nasledujú americké „vidiecke“ médiá a až v treťom rade informácie od prameňa dostávajú zahraniční novinári. Je to jednoducho tak – pre svet je dôležitá Amerika a pre Ameriku tiež Amerika. Prúd informácií má v Amerike svoje dopravné pravidlá a ak chce novinár do neho načrieť, musí ich dodržiavať. Ak nie, nič by mu to nebolo platné. Práve naopak, mohlo by sa mu prihodiť, že príde o licenciu i kontakty, aké mal. Kořínek spoznal tieto nepísané pravidlá a pochopil, ako fungujú. Napriek tomu, netají prekvapenie nad niektorými slovensko-americkými súvislosťami. Napríklad prečo akási osoba Američanov zaujíma viac, prečo podobné súvislosti spojené s iným politikom či stranou ich netrápia a pod. Nemám možnosti na to, aby som pátral, prečo ono bolo tak a iné tak. Skrátka, nebol som v tom čase na „pľaci“. K právu čudovať sa zaiste autora priviedla osobná skúsenosť a videnie vecí. Na druhej strane po prečítaní niektorých častí jeho knihy som zase ja nadobudol tušenie, že čosi nedocenil. Totiž to, že niektorí politici u nás, ešte v tých časoch dobre nerozumeli tomu, že v otvorenom svete nemožno robiť dvojtvárnu politiku – čiže jednu doma a druhú pre zahraničie. Potom boli prekvapení, ak ich výroky z mítingov sa objavili kdesi vo svete a narábalo sa s nimi nie ako s nezáväznými fórikmi ľudovej tvorivosti, ale ako s politickými vyhláseniami. Chceli byť samostatní, ale stále nedoceňovali silu svojich samostatných vyhlásení. Sami zostali prekvapení, keď ich ktosi vonku zobral vážne. Nečudujme sa svetu, že nevedel, že my dokážeme byť aj humoristi a občas neberieme vážne ani sami seba. Ktovie či nie aj preto autorov vnímavý pohľad vo vzťahu k Amerike nepostrehol niektoré detaily doma, na Slovensku.

Našiel by som viac vecí, pri ktorých ma autor prekvapil či prinútil zamyslieť sa. Nejde mi o to, aby som ich rad radom menoval, chválil či pochyboval o nich. Isté je, že Kořínkova kniha mi priniesla niekoľko príjemných večerov, pri ktorých som sa nenudil. Je to pútavé čítanie pre každého, kto sa o Spojených štátoch amerických a ich informačnom zákulisí chce čosi dozvedieť. Priamo od prameňa.

Marian Škotka

ŠKOTKA, Marian: Spravodajstvo čiže pohotovosť. In: Knižná revue, roč. XII., 1. 5. 2002, č. 9, s. 5.