Vyhľadávanie
Fakt, že priekopník slovenskej módnej fotografie nemá monografiu venovanú móde, je už našťastie minulosťou: kniha Zaostrené na krásu je príbehom nielen fotografa Karola Kállaya, ale aj slovenskej módy v rokoch 1956 až 1988.
V roku 1966 sa štyridsaťročný Karol Kállay (1926 – 2012) ocitol v Paríži, kde dostal prvú príležitosť fotografovať pre špičkový francúzsky časopis o móde Jardin des Modes. Parížske celonočné ateliérové fotenie dopadlo dobre a ešte v ten deň sa Kállay ocitol na večeri s istým parížskym vydavateľom a ten mu pri káve a cigare poradil, ako sa naozaj dostať medzi elitu: „Mon jeune ami, myslím, že by ste mohli byť tu v Paríži úspešný. Predpokladám, že máte talent, ináč by ste tu nefotografovali. No neuškodilo by, keby ste spĺňali tri veci, ktoré sú v Paríži zárukou úspechu: bolo by dobré, keby ste mali milenku modelku, o ktorej fotografie sa bijú špičkové časopisy. Bolo by dobré, keby ste boli Žid a bolo by dobré, keby ste boli homosexuál“ (Potulky životom, s. 92).
Tisícky fotografií
Hoci Karol Kállay ani jednu z podmienok nespĺňal, v Paríži sa mu podarilo nakrátko uchytiť. Dvakrát do roka tam fotil rôzne módne kolekcie, popritom pracoval aj pre slovenský časopis Móda – textil a východonemecký Saison. V roku 1986 to pri osobnej rekapitulácii zhrnul: „Aj pri skromnom odhade môžem povedať, že som za tých 31 rokov, čo sa tejto tematike venujem, mal uverejnených približne 20-tisíc módnych fotografií – doma i v zahraničí – vyše tristo obálok, čo predstavuje približne dvesto až tristotisíc nafotografovaných políčok.“
Tie čísla hovoria za všetko: Kállay bol kráľom módnej fotografie, nikto naňho nemal a jeho pozícia bola neotrasiteľná. A hoci bol zakladateľom modernej módnej fotografie na Slovensku, on sám viac vyzdvihoval iné svoje práce, najmä dokumentárne publikácie venované svetovým metropolám: Rímu, New Yorku, Los Angeles, Mexiku, Tokiu či aj Slovensku. Vo svojich spomienkach priznáva, že v polovici 60. rokov mu už chýbalo počiatočné nadšenie pre fotenie módy: „Možno to bola únava z toľkého cestovania, túlania sa po hoteloch, nepravidelnej stravy… Nedostatok nápadov som sám pred sebou zakrýval nedostatkom síl, v Bratislave a Prahe som nechuť k fotografovaniu módy zakrýval rutinou.“ Napriek tomu módu fotiť neprestal a vydržal s tým prakticky až do zániku časopisu Móda v roku 1991.
Dejiny módnej žurnalistiky
Dlh voči dejinám slovenskej módy čiastočne odčinila v roku 2017 výstava v SNG nazvaná Nech šije! Móda na Slovensku 1945 – 1989. Na nej sa zjavilo množstvo Kállayových fotografií, ktoré len pripomenuli, že práve táto časť jeho tvorby je neprebádaná a odsunutá na okraj záujmu. Kniha, ktorá vyšla na konci minulého roka, tento dlh vymazala: monografia Zaostrené na krásu je nielen výberom z najlepších Kállayových fotografií módy, ale aj fundovane pripravenou príručkou o dejinách slovenskej módnej žurnalistiky.
Historičky umenia Lucia Almášiová a Zuzana Šidlíková pripravili teoretickú (textovú) časť knihy a vo svojich svižných a pútavo napísaných textoch približujú dejiny módnej fotografie a najmä cestu Karola Kállaya svetom módy. Je to nesmierne zaujímavé čítanie, pretože keď sa tridsaťročný Kállay ocitol v roku 1956 v časopise Móda (vtedy sa volal Móda – textil), stalinský dogmatický režim bol v Československu na vrchole a nedovolil nič, čo sa len trocha ponášalo na západný úpadkový dekadentný štýl života – a to, samozrejme, ani v takej oblasti, akou bola ženská móda. Dozor vykonávali zaslúžilé členky strany, súdružky, ktoré riadili Československý zväz žien, organizáciu, ktorá bola zároveň aj vydavateľom časopisu Móda – textil. Aký to malo vplyv na módnu fotografiu, píše Zuzana Šidlíková: „Fotografie na stránkach časopisu Móda – textil sú charakteristické skôr doslovnosťou a strohou dokumentačnou hodnotou. Začiatkom päťdesiatych rokov musela podoba módnej fotografie napĺňať predstavy opisného realizmu. Postupne však medzi ateliérové fotografie vstupuje aj fragment pozadia, zaujímavý interiér či dokonca exteriér a stávajú sa vhodným dopovedaním účelu odevu“ (s. 23).
Móda v čase dogmatizmu
Skrátka, módna fotografia tých čias bola strnulá, modelky mali povolených zopár póz a všetci sa pre istotu držali pekne pri zemi. Kállay to s podporou redakcie časopisu Móda – textil zmenil: jeho kreativita, komunikatívnosť a rozhľadenosť oživili fotenie módy novými nápadmi, vytiahol modelky do ulíc, prípadne s nimi inscenoval príbehy.
Sám Kállay však spomína, že nie vždy to šlo bez problémov: „Na zadnej obálke uverejnili moju fotografiu modelky v úzkych nohaviciach. Pre komunistov niečo nevídane drzé, úpadkovo kapitalistické. Bolo treba nájsť vinníka. Do Bratislavy pricestovala z Prahy na mimoriadne zasadnutie zväzu žien jeho predsedníčka Anežka Hodinová-Spurná. Predvolali ma: Ako ste mohli nafotografovať pracujúcu ženu v takých nohaviciach?ʻ spýtala sa ma. Súdružka Spurná, veď aj ženy vo fabrikách nosia nohavice – montérky,ʻ namietol som. Áno, ale široké, pri práci, a nie také kapitalistické ohavnosti.ʻ Moja poznámka, že ja som tie nohavice neušil, mi nepomohla. Móda musela so mnou prerušiť spoluprácu“ (s. 24).
Našťastie pre časopis, prerušenie spolupráce trvalo len chvíľu, ale tento príbeh ilustruje, ako to vyzeralo, keď sa odborníčkami na „socialistickú“ krásu stali súdružky, ktoré poznali len jeden odev: tesilovú funkcionársku sukňu a sako.
Dizajn
O vynikajúci vzhľad knihy a výber fotografií sa postaral grafický dizajnér Richard Kučera Guzmán (kreatívna agentúra Richie..). Už to, že úvodné kunsthistorické štúdie sú vytlačené na inom druhu papiera ako Kállayove módne fotografie, hovorí o maximalistickom prístupe. Červená priehľadná fólia, ktorá tvorí prebal knihy, má symbolizovať svetlo tmavej komory, v ktorej Kállay trávil stovky hodín a vyvolával svoje fotografie.
Tvorcom sa podarilo do knihy dostať vyše 150 celostránkových fotografií. Tie, zväčša zoradené chronologicky, sú len zlomkom z módnej tvorby Karola Kállaya, ale je ich dosť na to, aby nás presvedčili o jeho kreativite a profesionalite. Hoci pri zbežnom prelistovaní môžu niektoré fotografie pôsobiť mierne „retro“, práve to je ich najväčšia devíza: sú autentické, je to originálny záznam interakcie medzi modelkou, šatami a fotografom, ktorý už nikto neupravoval ani „nevylepšoval“ vo fotošope. Socialistický ideál krásy, ktorý kedysi symbolizovala traktoristka v montérkach a šatkou na hlave, Kállay úspešne pretransformoval do podoby mladej sebavedomej ženy, ktorá o traktoroch nič nevie a celý socializmus jej môže byť ukradnutý. Nuž a to je aj celé tajomstvo socialistickej krásy.
Karol Kállay (1926 – 2012)
Slovenský umelecký fotograf a dokumentarista, autor reportážnych fotografických cyklov zo zahraničia, monotematických publikácií a fotografií módy pre domáce i zahraničné časopisy. Vyšlo mu vyše 50 kníh (na Slovensku aj v cudzine).
Foto: Richie studio
