Na konci roka prišli niektoré vydavateľstvá s novou ponukou kuchárskych kníh. Zalistovali sme si v nich, aby sme zistili, čo sa podľa nich dá navariť a napiecť.

Slovenské príslovie hovorí, že hlad je najlepší kuchár. Iné príslovie dodáva, že Boh poslal ľuďom pokrm a čert kuchára. Keď to skombinujeme, vyjde nám, že najlepšie jedlo je také, ktoré si pripravíme sami. To je aj podstata vydávania kuchárskych kníh: aby sa ľudia naučili variť, prípadne sa v tomto umení zdokonalili, prišli na nové chute a kombinácie. Pretože aj Dalajláma povedal: „Láske a vareniu sa oddávajte bez ohľadu na nebezpečenstvo.“

 

Čím zaujať?

Ak si v ktoromkoľvek internetovom kníhkupectve zadáte do vyhľadávača heslo „kuchárske knihy“, vyskočí na vás veľmi rôznorodá ponuka. Od veľdiel vytvorených televíznymi šéfkuchármi, cez obrázkové publikácie s podrobnými receptami, až po knihy o ingredienciách, surovinách, hrncoch, pekáčoch a varechách. Kuchárske knihy sú trvalkami, po ktorých aspoň raz v živote siahne každý nádejný kuchár či gazdinka. Čím však zaujať na trhu plnom kuchárskych kníh? Čo ponúknuť národu, ktorého základným pokrmom sú bryndzové halušky, segedínsky guláš či mastný chlieb s cibuľou?

Keď si pomôžeme príslovím, pomoc nájdeme hneď: „Kde sa veľa pije, žerie, tam otvára nemoc dvere,“ hovorí slovenské príslovie. Latinské dodáva: „Obžerstvo zabilo viac ľudí, než meč.“ Zdravé varenie a stravovanie je už pár rokov módnym trendom číslo jeden a práve takéto kuchárske knihy si nachádzajú najviac čitateľov: zväčša mladých, ochotných experimentovať a zjesť čokoľvek, na čom je nálepka BIO. Tieto knihy majú už v nadpise slovo „zdravie“, kváskuje sa v nich, delí strava, prípadne sú protiprdkavé. Čitateľ rýchlo získa dojem, že keď bude podľa nich variť, môže sa najesť do prasknutia a zostane pritom zdravý a štíhly, prípadne zje toho len za hrsť a bude najedený na celý deň.

 

Najedzte sa z pekáča

Na vlne zdravého stravovania sa vezie aj kniha anglickej autorky Liz Franklinovej Zeleninové zázraky z jedného plechu, ktorá má podtitul 101 ľahkých a výživných jedál nielen pre vegetariánov a vegánov. Kniha má príjemný formát (ani veľká, ani malá) a je plná receptov a farebných fotografií, z ktorých sa vám v ústach začnú zbiehať sliny. Názov knihy je pravdivý: naozaj ide o jedlá varené na plechu či pekáči, čo sľubuje ľahkú a rýchlu prípravu. Recepty sú rozdelené do kapitol: raňajky a brunch, zeleninové jedlá, potom jedlá z rôznych regiónov (Stredomorie, Afrika, Ázia, Nový svet) až po sladkosti. Hoci nie som vegetarián, vysoko oceňujem koncepciu knihy: v podstate stačí nakrájať suroviny na plech, zapiecť ich v rúre a jedlo máte hotové. Je to zdravé, sýte a veľmi pestré. Problémom sú suroviny. Niektoré sú chuťovo exotické, iné drahé alebo nezohnateľné. Napríklad taká pomaly pečená granola s pekanovými orechmi, kakaovými bôbmi, goji a plodmi machovky (s. 13) by mohla mladú kuchárku z Hornej Palúdzky dosť potrápiť, kým by zohnala potrebné suroviny. Detailne spracovaná kniha obsahuje aj register, ktorý čitateľom pomôže v orientácii medzi receptami.

 

Sex v kuchyni

Sú vydavatelia, pre ktorých sú bradatí vegetariánski hipsteri, napchávajúci sa z jedného plechu, slabou cieľovou skupinou. Obľúbené príslovie hovorí, že láska ide cez žalúdok, a šikovný vydavateľ má razom námet na úspešnú kuchársku knihu, ktorej názov skombinuje z troch mimoriadne účinných slov: Slovensko, kuchyňa a sex. Aby si však čitatelia nepredstavovali všeličo, vydavateľ dá knihe podtitul Recepty pre zamilovaných a názov zmení na: Afrodiziaká v slovenskej kuchyni. A je to, najúspešnejšia kuchárska kniha je vymyslená, už len nájsť jej autora. Ním sa stala známa etnologička Katarína Nádaská, ktorá (okrem iných kníh) vytvorila známu publikáciu Rok v slovenskej ľudovej kuchyni, takže k vareniu má blízko. Otázka je, ako blízko má k afrodiziakám a koľko ich vyskúšala.

Výsledný produkt, ktorý sa pred pár týždňami zjavil v kníhkupectvách, je očarujúci: kniha vytlačená na kriedovom papieri, plná úžasných fotografií hotových jedál nabitých afrodiziakami. Má to však jeden háčik: kuchárske recepty. Vydavateľ už na druhej strane pod tirážou upozorňuje: „Recepty v knihe sú zozbierané z terénnych výskumov autorky.“ Rád by som vedel, v akom teréne na Slovensku robila autorka výskum, keď zozbierala takéto afrodiziakálne recepty: Čakankové lodičky (nátierka z tuniaka), Ľahko, rýchlo a dobre (krevetové hrianky), Brillat-Savarinovo tajomstvo (omeleta s tuniakom), Nežné láskanie (mandľová polievka), Amorov zásah do čierneho (teľacie carpaccio s hľuzovkou), Splnený sen (zapekané ustrice) či Sen zvedavej priateľky (losos s kôprovou omáčkou).

Darmo autorka napísala dvadsaťstranovú úvodnú štúdiu o afrodiziakách v dejinách ľudstva, sexuchtivého čitateľa/ľku chuť na lásku hneď prejde, keď zistí, že ponúknuté recepty vyžadujú nielen mimoriadnu kuchársku zručnosť, ale aj finančne náročné suroviny (kačky, husi, teľacie mäso, šťuky, ostrieže, bravčovú panenku, atď). „Žiadna láska nie je úprimnejšia, ako láska k jedlu,“ povedal George Bernard Shaw a jeho výrok je aj kľúčom k tejto obdivuhodnej kuchárskej knihe. Sex zrejme nebudete mať žiadny, pretože variť podľa nej je náročné, ale aspoň si v nej z chuti zalistujete.

 

Nejedzte, radšej čítajte

Hoci kuchárske knihy považujeme za odbornú literatúru, niektoré z nich by sme pokojne mohli zaradiť medzi krásnu literatúru, pretože sú viac vhodné na čítanie ako varenie. Programovo sa sem zaradila aj novinka provokatívne nazvaná Toto nie je kuchárska kniha, ktorú napísal knižný debutant Jozef Koleják. Jeho meno je známe čitateľom populárneho týždenníka, kam už zopár rokov píše svoje texty o jedle a varení. Podtitul knihy je Čítanka pre hladných, maškrtných a gurmánov a druhý podtitul je Plodiny a suroviny.

Nenájdete v nej žiadne recepty ani foodstylové fotografie, len písmenká a vtipné ilustrácie. Prípadné sklamanie však vyváži kvalita textu a informácií. Aforizmus síce hovorí, že „sú kuchári a rečníci, ktorých hlavná sila je v omáčkach“, nie je to však Kolejákov prípad. Jeho texty patria v spomenutom týždenníku medzi najobľúbenejšie, pretože sú zasvätené, písané s láskou, nadhľadom a vtipom. Koleják svoju knihu zostavil z týchto textov, ktoré sú „rozmarnými životopismi“ základných surovín, zoradenými podľa abecedy, začínajúcich Amarantom a končiacich Zelerom, Zemiakom a Zverinou. Dozviete sa všetko nielen o ich pôvode, ale aj histórii používania a k väčšine z nich je aj drobná rada, ako surovinu ideálne pripraviť. Jediné, čo čitateľa dokáže roztrpčiť je, že kniha nemá obsah, takže sa v nej nedá poriadne orientovať, ani rýchlo zistiť, ktoré suroviny sú v knihe obsiahnuté. Možno aj to je rafinovaný plán autora, aby ľudia jeho knihu čítali od začiatku do konca ako román.

Na záver by som ešte pripomenul Senecov výrok: „Hlad vyjde lacno, prieberčivosť draho.“ A Záturecký dodáva: „Dobrý žalúdok aj klince stroví.“ Znamená to, aby sme pri všetkom tom kuchtení a varení nezabudli na to, že nie sme tu na to, aby sme jedli, ale jeme, aby žili.