Vyhľadávanie
• Ako táto zbierka nadväzuje na tvoju predchádzajúcu tvorbu?
– Modrotlač je návratom k mojej lyrickej podstate. Po rôznych experimentoch a možno aj odbočeniach do prózy sa vraciam k reflexívnej poézii, k sebe. Túto zbierku pokladám za svoj poetický vrchol. Je návratom k témam z predchádzajúcich zbierok (Obrady, Variácie a Žltá krajina, čierne drozdy), k ľúbostnej poézii, k poznávaniu bez mystifikácie a mytológie.
• Ako vnímaš koexistenciu slovenskej literatúry vznikajúcej na Slovensku a na Dolnej zemi?
– Podľa mňa by bolo nehorázne znovu oddeľovať (ktovie kým a čím!?) slovenskú literatúru vznikajúcu za hranicami od tej, ktorá vzniká doma, teda na akési centrum a perifériu. Musím pochváliť snahu redaktorov kultúrnych časopisov a rozhlasu o výraznejšie uverejňovanie kvalitných príspevkov našich autorov na Slovensku a naopak, za posledné dva-tri roky sa na oboch stranách utvárajú veľmi dobré partnerské vzťahy. Prospešné by bolo, keby sa dejiny literatúry Slovákov v zahraničí v skrátenej podobe dostali i do učiva žiakov stredných škôl, nielen vysokoškolákov na Slovensku.
• Nachádza slovenská literatúra v Srbsku svojich čitateľov?
– Tak na Slovensku, ako aj v Srbsku sú kníhkupectvá plné hitov o zabijakoch, sláve a bohatstve celebrít; pôvodná literatúra je zastrčená do kúta. Literárni kritici sa aj na stranách Knižnej revue či Literárneho (dvoj)týždenníka snažia upozorniť na hodnotnú pôvodnú tvorbu, ale čas na knihu ešte neprišiel. Napokon knihu ako skvost vždy vedela oceniť len vybraná spoločnosť, či nie!? V tejto situácii je potešiteľné, že slovenský prozaik Juraj Šebesta si nedávno získal čitateľov v Srbsku románom Keď sa pes smeje v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej. Keď sledujem knižnú tvorbu na Slovensku, zdá sa mi, že súčasná slovenská próza a poézia nabrali nový vietor do plachiet.
• Čo konkrétne ťa zaujalo?
– Podľa mňa je súčasná slovenská tvorba na európskej úrovni, najmä tá postmoderná, ktorá sa ponára do „súkromia“, smeruje k existenciálnym témam (Farkašová, Bátorová, Balla, Vilikovský, Haugová a i.). My sme ešte stále zaťažení tradí ciou rurálneho prostredia a jeho premien. V tejto chvíli vidím na slovenskom literárnom nebi veľkú zmenu, zaznamenávam výraznejší pohyb v presadzovaní autoriek v poézii (D. Podracká, A. Ondrejková a i.).
