Vyhľadávanie
Nemlčať: Žena v literatúre
Anketa vznikla v spolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa a americkým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky z našich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava Repar.
1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou v dnešných podmienkach?
2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?
3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?
4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?
Ivica RUTTKAYOVÁ (1963), spisovateľka a publicistka, redaktorka pre kultúru, umenie a spoločenské vedy v SRo. Publikovala básnickú zbierku Anjeličkárka – Komentáre (2002), prózu Marilyn miluje literatúru (2007). Za hru Callgirl (2004) získala Prémiu Literárneho fondu.
1/ Netrúfam si všeobecne hodnotiť stav vecí... Je dosť zrejmé, že na Slovensku je menej žien, ktoré píšu, a stále sú hodnotené akoby v inej kategórii než ich mužskí kolegovia. Veľa závisí aj od generačného pohľadu... nesmelo dúfam, že niektoré axiómy sa u mladých ľudí menia. Môj pocit z vlastného písania je rozpačitý. Ešte vždy nie som vyrovnaná s otázkou, či môj pohľad na veci, moja poetika a môj literárny názor niekoho skutočne zaujímajú... Na druhej strane sa vždy znova utvrdím v tom, že v tzv. svete žien je množstvo nevyartikulovaných správ. To ma neprestáva fascinovať – ten nekonečný priestor. Niekedy mám pocit, akoby vedľa jednej západnej civilizácie ležala ďalšia, paralelná, ktorú len postupne objavujeme. Napĺňa ma úžasom, že som jej súčasťou....
2/ Mnohé základné informácie sa do slovenského spoločenského kontextu dostali vďaka občianskemu združeniu Aspekt a postupne aj vďaka iným aktivitám tretieho sektora. Nie som si istá, nakoľko ovplyvnili verejnú mienku, ale v každom prípade otvorili mnohé otázky, o ktorých sme sa naučili diskutovať. Našťastie.
3/ Na najrozličnejších fórach sa stretávam s tým, že ženy, ktoré majú vysloviť svoj názor, hneď na úvod nezabudnú na čarovnú formulku: Ja, nie som žiadna feministka, ale... Už sa mi nechce ani smiať, ani plakať. Je pohodlnejšie a bezpečnejšie dištancovať sa. Aj po takomto úvode však bývajú názory žien často smelšie a premyslenejšie. To možno poskytuje istú perspektívu.
4/ Feminizmy sú pre mňa spôsob života, alebo lepšie povedané, spôsob, akým pochybujem o živote. O sebe, o spoločnosti, o kultúre a nepochybne aj o feminizmoch... Vyhľadávam zdroje tohto kritického myslenia, je to moja vnútorná potreba. V prípade, že je nás viac, ako o tom svedčí aj táto anketa, dostatok prameňov bude pre každú iste povzbudením. Aby sa niektoré debaty stali samozrejmejšími, aby sme nemali tak často pocit, že začíname opäť od nuly... Vytvárať priestor a vytvárať prepojenia. Takto nejako totiž funguje kultúra – ako organizmus.
