Dvadsaťsedemročný východoslovenský prozaik Peter Karpinský tiež vstupuje do literatúry s výzvou – k všetkým majiteľom hrobov, teda k nám. Jeho poviedková knižka nám rozpráva príbehy smrteľníkov, ktoré akoby v sebe niesli celú ťarchu biblického posolstva. Ak Starý zákon svojimi úchvatnými príbehmi–podobenstvami burácajúcim hlasom rozpráva predovšetkým o potrestanom zle, Karpinského krehké príbehy vyrozprávané čistým poetickým jazykom akoby chceli obaliť ťažobu ľudského osudu do éterického fluida a vyniesť ju možno až k odpusteniu. Preto je v nich plno tajomna, symboliky, číhajúcej hrôzy a plazivého strachu, ale oveľa silnejšie pociťujeme na pohľad paradoxné oslobodzovanie od zla, ktoré je prítomné v našej civilizácii, morálke, v našom spôsobe života. Najmä poviedka Synovia boží nás presvedčí, že v Karpinskom získala slovenská literatúra nezvyčajne presne vidiaceho odklínača začarovaných tajomstiev ľudského bytia. Záhadný starý otec so svojou ešte záhadnejšou smrťou sa napokon stane jedným z nás hriešnych, ale autor nám pritom dal pocítiť takpovediac vesmírne rozmery ľudskej smrteľnosti a ľudského zla.
Alexander Halvoník, 1998
