Dlhé roky sa mi cyklicky vracajú otázky: Čo vlastne robíme s časom, ktorý je nám daný? Nakoľko určujeme spôsob jeho prežitia? Ako nás definuje spoločnosť a historický čas, do ktorého sme, vďaka dátumu narodenia a menu, prišli? Vzťah človeka a vesmíru, v privátnom prípade konkrétnej ženy a spoločnosti. Fascinuje ma ten takzvaný „ svet žien “, popisovaný väčšinou v známych, zažitých a často klišé obrazoch. Denne sa v autobusoch, v električkách, na ulici pozerám do tvárí neznámych žien. Sledujem ich reč tela, spôsob prejavu. Pokúšam sa rekonštruovať príbehy, stratégiu prežitia, ich taktiku, akou zvládli vlastný život. Stratégiu, akú použili pre vzťah s mocou, nech by už moc malo reprezentovať čokoľvek... (...) Snažím sa dovidieť ponad kultúrne a spoločenské štruktúry, čo nás obklopujú. Tie štruktúry nachádzam v rozličných podobách a v rozličných osudoch každej, každého z nás. Sme prienikom doby a osobného univerza. Zostáva neistota. Nakoľko ovplyvníme svojou existenciou prostredie a ako sa prostredie podpíše na nás? (...) Zážitkovú skúsenosť, možnosť pozorovať a spoluprežiť cudzie rozprávania a osudy iných žien a mužov vnímam ako časť odpovedí vytvárajúcich mozaiku času našej existencie. 20. a 21.storočie rýchle, tragické, smiešne a paradoxné, plné fatálnych a nevypočítateľných zmien. Bytostne ma zaujíma stratégia prežitia žien uprostred radikálne sa meniaceho priestoru. Často s úžasom sledujem vynaliezavosť, vytrvalosť, krutosť, čo ženy použijú na presadenia cieľa. Ženské taktiky. Zobrazované tak málo, alebo vôbec nie. Textom svojím spôsobom zaklínam, odklínam, domýšľam, ponúkam v novom kontexte. Ponad definície, čo sa zdali byť jediné a určujúce.
