Litvákova poézia je výrazne introvertná, pasívna, tichá či aspoň utišujúca, pomalá a upokojujúca, jej územím je krajina sna a snívania, krajina úniku, spánku a námesačníka.
Michal Habaj
Litvákova knižka Živorodka. Lovkyňa ľudí bije naraz dvoma srdciami: náboženským a literárnym; našťastie, ony sa v nej nebijú, naopak: harmonizujú. Tento súzvuk námetu a stvárnenia, presvedčenia a umenia je dosť dôležitý a pridáva ďalší charakterizačný znak (s niektorými ruptúrami) do rozvlnenej hodnotovosti súčasnej slovenskej literatúry.
Radoslav Matejov
Samoreč je krajinou ľudí, s ktorými sa nepočíta. Ostrov najzraniteľnejších medzi slovami, ktoré by v cudzích ústach neznamenali nič. Symfónia ticha, ktorá očarúva pohľadom cez zamrežované okno. Vstúpte. Dobra je čoraz menej.
Kamil Zbruž
