Verím v silu citlivého slova, dobrej myšlienky aj umne formulovaného odkazu cez krásnu literatúru. I dnes sú vnímavé deti, ktoré vycítia subtílne posolstvá vo vzťahoch a konaní literárnych postáv – to sú čitatelia z podstaty, hľadajú „partnera“ na podobné vnímanie sveta aj cez slovo, preto čítajú. A potom sú aj také, ktoré azda veselšími žánrami možno scitlivieť. Napríklad na to, že nielen čo hovoríme, ale aj spôsob, akým sa vyjadrujeme, je súčasťou našej komunikácie, je referenciou našej “hodnoty“ – veď v intenciách sebautváranej hodnoty si tvoríme náš osobný svet/život. A hoci deti budú zovšeobecňovať až v rokoch zrelosti, z podvedomých podstát budú tvoriť mozaiku svojho postoja: buď harmonickú, alebo takú, ktorá ich bude životom omínať...
Ja sama si z detstva dodnes pamätám čriepky z kníh o deťoch pre deti, práve pre fascináciu poznávať vzťahy medzi deťmi, ľuďmi aj s inými sociálnymi modelmi, než je každodenný život len v jednej rodine. Čítanie je pozvanie do iných rodín, spoločenstiev. Dokonca mi literatúra s hrdinami v mojom vtedajšom čitateľskom veku bola viac ako súbor klasických či čarodejníckych rozprávok a mýtov. Asi aj preto mojou autorskou ponukou je literatúra s tzv. referenčným hrdinom.
