Martin Kukučín photo 1

Martin Kukučín

17. 5. 1860
Jasenová
—  21. 5. 1928
Pakrac pri Lipiku (Chorvátsko)
Pseudonym:
Martin Kukučín

Životopis autora

Narodil sa 17. mája 1860 v Jasenovej v rodine slobodných sedliakov, tzv. šoltýsov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku tri roky študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, po jeho zrušení štvrtý ročník dokončil v Martine a v Banskej Bystrici. Na maďarskom učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom študoval v r. 1875 – 1878, potom až do augusta 1884 bol učiteľom v rodnej Jasenovej. Popri učiteľskom pôsobení externe študoval na gymnáziu v Kežmarku, ôsmy ročník absolvoval v šk. r. 1884/85 v Šoprone. V r. 1885 – 1893 študoval na Lekárskej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Počas vysokoškolského štúdia pokračoval v literárnej tvorbe, prekladal a aktívne sa zapájal do činností pražských slovenských vysokoškolákov združených v akademickom spolku Detvan. Po skončení štúdia sa neúspešne pokúšal o prax vo vlasti, napokon prijal ponuku chorvátskej veľkoobchodníckej rodiny Didolićovcov a stal sa obecným lekárom v mestečku Selca na ostrove Brač. Pôsobil tu od 6. januára 1894 do 2. júna 1907, keď sa v dôsledku spoločensko-klanových sporov, v ktorých sa odmietol angažovať, i so svojou mladou manželkou Pericou Didolićovou, dcérou priateľa, vysťahoval do Južnej Ameriky. Po ročnom pobyte v Santiagu, kde v tamojšej nemocnici zložil nostrifikačné skúšky, sa 14. decembra 1908 usadil v meste Punta Arenas medzi chorvátskymi vysťahovalcami. Kontakt so Slovenskom stráca, po vzniku Československej republiky začína však pomýšľať na návrat do vlasti. Svoj zámer uskutočňuje v lete 1922. Po krátkom pobyte v Paríži 12. septembra prichádza do Prahy. V Martine, kde sa usídlil, začína písať a študovať archívne materiály k zamýšľanej historickej rapsódii o kultúrnych a politických aktivitách mladej romantickej generácie. Dôverný vzťah k Dalmácii, ktorý si vytvoril počas pobytu na Brači, ako aj dlhoročná odlúčenosť od vlasti a neschopnosť identifikovať jej súčasné spoločensko-politické problémy, spôsobili, že v r. 1923 – 1925 striedavo žije v chorvátskych kúpeľných mestách a v Martine. V novembri 1925 sa vracia do Chile, aby usporiadal svoje majetkové záležitosti. Po návrate na jar 1926 sa s manželkou, trpiacou ťažkou duševnou chorobou, usádza v chorvátskom kúpeľnom mestečku Lipik. Tu v apríli 1928 ochorel na zápal pľúc, na ktorý 21. mája v nemocnici v neďalekom Pakraci umrel. Dočasne bol pochovaný v rodinnej hrobke Didolićovcov na záhrebskom cintoríne Mirogoj, odkiaľ jeho telesné pozostatky previezli do Martina, kde ich 29. októbra uložili na Národnom cintoríne.