Milan Jurčo

6. 4. 1931
Východná
—  24. 6. 2012
Banská Bystrica
Žáner:
editorská činnosť, literárna veda, literatúra faktu

Stručná charakteristika

Literárne kritiky, recenzie a odborné články publikoval od polovice päťdesiatych
rokov. Je autorom monografie Dielo Ľuda Zúbka (1985), editorom jeho Vybraných spisov
a výberu z pozostalosti Zo zamknutej záhrady. Neskôr sa sústavnejšie venoval dvom oblastiam
- literatúre pre deti a mládež a literatúre faktu. V oboch prípadoch mali jeho aktivity
zásadný charakter. Príspevky o detskej literatúre zhrnul do publikácie Dotyky a prieniky
nad textami diel literatúry pre deti a mládež (1997). Všímal si najmä diela, ktoré
prinášali vývinové hodnoty (Klára Jarunková a i.). Osobitnú pozornosť venoval Jaroslave
Blažkovej (Návrat prozaičky Jaroslavy Blažkovej, 1992), dôkladne zhodnotil jej prínos
a postaral sa o jej rehabilitáciu. Pokiaľ išlo o literatúru faktu, ktorá sa v prvej polovici
šesťdesiatych rokov len rodila, vyčlenil ju z kontextu populárno-vednej literatúry a určil
jej vzťah ku krásnej literatúre, pričom sa opieral o interpretácie a analýzy konkrétnych
diel. Jeho formulácie, že literatúra faktu „môže úspešne a funkčne spájať princíp umelecký
s neumeleckým a všestranne i slobodne využívať existujúce druhové formy, štylistické
postupy a prostriedky", je produktívna aj dnes.
V publikácii Z prelomu storočí a rozhrania žánrov (2006) Jurčo pokračuje oboma
smermi a ďalej rozvíja problematiku súvisiacu s detskou literatúrou a literatúrou faktu.
Pozorne sleduje diela i autorov na pozadí času (bol to čas normalizácie) a vkladá do textu
i vlastný osud, ktorý sa práve v normalizačnom období výrazne zdramatizoval. Publikácia
nemá striktne literárnovedný charakter, tenduje skôr k eseji a odráža sa to aj na jej
výrazovej stránke. Jurčo tu posúdil celý normalizačný proces a odsúdil všetky deformácie
a diskriminácie, pričom pomenoval aj konkrétnych nositeľov negatívnych dobových tendencií.
V osobitnej časti uverejnil sériu spomienkových portrétov o osobnostiach, ktoré
mu boli blízke postojmi i tvorbou (P. Karvaš, Z. Solivajsová, J. Mokoš, 1. Plintovič a i.).
Nebude náhoda, že všetci prešli tortúrami normalizácie. Publikácia je zároveň prehodnotením
jedného úseku našich literárnych dejín. Autor doň vracia hodnotové charakteristiky
založené na interpretácii, ktorá ide cez všetky výstavbové zložky diela.

Vladimír Petrík, 2012