Stanislava Chrobáková Repar photo 1

Stanislava Chrobáková Repar

5. 5. 1960
Bratislava
Žáner:
editorská činnosť, esej, literárna veda, poézia, próza, iné

Životopis autora

Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudovala filozofiu a estetiku, doktorát z literárnej vedy získala v roku 1995 na Ústave slovenskej literatúry SAV. Na Slovensku pracovala najprv ako odborná pracovníčka na FF UK (1984 – 2000), neskôr (1991 – 2003) ako doktorandka, od roku 2005 vedecko-výskumná pracovníčka v ÚSL SAV. V rokoch 1997 – 2003 bola zodpovednou redaktorkou literárneho mesačníka Romboid, od roku 2003 pracuje ako jeho externá redaktorka (medzinárodný projekt Časopis v časopise, Romboid+). Po roku 1990 krátko pracovala v obnovenom týždenníku Kultúrny život, najmä v 90. rokoch často vystupovala aj ako publicistika. Od roku 2001 žije v Ľubľane v Slovinsku, kde pracuje pre vydavateľstvo a časopis Apokalipsa, vedie knižnú edíciu Fraktal, rediguje špeciálne čísla mesačníka Apokalipsa, časopisu pre prieboj do živej kultúry, s rodovou problematikou (Gender) a voľne sa venuje vedeckému výskumu. Výskumne sa orientuje najmä na súčasnú (slovenskú) poéziu – od 2. polovice 20. storočia, otázky interpretácie básnického textu (literárnu hermeneutiku), feministické teórie a literárnu vedu, semiotiku kultúry a kultúrnu antropológiu. Od februára 2007 je zamestnaná na Peace Institute Ljubljana, kde sa v rámci medzinárodného projektu QUING výskumne venuje implementácií rodových politík v krajinách EU. Je spoluzakladateľka (2002) a koordinátorka (spolu s manželom Primožom Reparom) medzinárodného projektu Časopis v časopise, ktorý dnes združuje 12 literárnych časopisov z 11 krajín najmä strednej a juhovýchodnej Európy a ktorý získal podporu v rámci programu EU Kultúra 2000; tiež aktívna sprostredkovateľka slovensko-slovinskej kultúrnej výmeny. Je spoluzakladateľkou Obce spisovateľov Slovenska, jednou zo zakladajúcich členov a členiek slovenského centra PEN, z ktorého v roku 1996 protestne vystúpila, a (latentnou) členkou Slovenskej literárnovednej spoločnosti. Píše v slovenčine aj slovinčine; jej autorské preklady zo slovenčiny do slovinčiny sú praktickým príspevkom k prieskumu „hraníc“ medzi originálom a textom prekladu.