Veriaci majú pravdu, keď hovoria, že ak nahradíme boha vedou, citovo a významovo bohaté predstavy holými pojmami, svet stráca zmysel. Ten mu dodáva práve mýtus. Pochopíme ho, keď sa do neho vcítime, emocionálne prežijeme popisované udalosti. Sprostredkúva prosto iný spôsob poznávania: porovnávaním, zážitkom, citom." a na inom mieste píše rovnako dôležité myšlienky: „mýty by mali zostať mýtami. Potrebujeme ich, lebo dajú ľudskej duši oveľa viac, než ponúka veda. Mýtus redukovaný na vedu alebo históriu stráca to najcennejšie - dušu."
Ešte raz opakujem - mýtus a povesť majú veľa spoločného. Myslím, že po uvedených dvoch citátoch mi dobre rozumiete. Povesti, ktoré prináša Zuzana Kuglerová, čítam rád. A neprekáža mi, keď je tam dojímavostí za vedrá. Či už to boli povesti zo Žilinského kraja Turkova stupaj alebo prvé dva diely románu Rytier a zbrojnoš. Netuším, kedy vyjde tretí zväzok tejto trilógie, ale poskytuje mi to, čo mi chýba najviac - duševný odpočinok. Zuzana Kuglerová má dobré pero, jasne sleduje dejovú líniu, má nadpriemernú fantáziu, dokonca v prípade erotiky je tu toho trochu navyše, ale nič to.
Miloš Drastich
Tam, kde Kuglerová koncipuje text sústredenejšie zovretý okolo jednej udalosti (Strážkyňa večnosti Mokoš), sa k zmienenému efektu prinajmenšom blíži. Kratšie útvary s jednoduchším dejom podáva svižne, v ucelenej podobe, miestami , predovšetkým v povestiach o Turkoch, Tatároch a Hunoch či v príbehoch zachytávajúcich sociálne konflikty pánov a poddaných, je badateľný výrazný vplyv folklórnej pôvodiny o živelnú celistvosť a jednotu ktorej sa autorka opiera.
Kuglerovej adaptácie povestí sú v kontexte slovenskej literatúry tematicky prínosné. Autorka ponúka množstvo vskutku pozoruhodných príbehov. Škoda len, že pri ich tvorbe sústredenejšie nekoncipovala metódu prístupu k predlohám. Výsledný tvar totiž svedčí o nešťastne rozpačitom uviaznutí na polceste medzi autorským spracovaním, ktoré by z predlôh vykresalo nové, epikou fikcie dýchajúce útvary a presným záznamom pôvodiny.
Miloš Ferko
