Vyhľadávanie
Druhou prekladateľkou na rezidenčnom pobyte Trojica AIR 2022 je Diana Pungeršič zo Slovinska. V Banskej Štiavnici sa venuje prekladu knihy Jany Juráňovej Naničhodnica.
Diana Pungeršič (1984) je umelecká prekladateľka zo slovenčiny a češtiny a do slovenčiny, literárna kritička, publicistka a moderátorka. Študovala slovinský a slovenský jazyk s literatúrou a sociológiu kultúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Ľubľane. Narodila sa, žije a pôsobí v Slovinsku.
Preložila diela Pavla Rankova, Daniely Kapitáňovej, Víťa Staviarského, Juraja Šebestu, Mareka Vadasa, Dušana Mitanu, Jany Beňovej, Antona Baláža, Ivony Březinovej, Petry Dvořákovej, Ivy Procházkovej a ďalších, prekladá ukážky pre literárne časopisy (Sodobnost, Literatura, Mentor, Pogledi). Publikuje aj literárne rozhovory, eseje, organizuje a moderuje literárne podujatia, založila čitateľský klub. Je členkou porôt viacerých literárnych súťaží a cien.
Na tradičnom podujatí k projektu TROJICA AIR sa predstavia prekladateľka aj autorka už vo štvrtok 10. marca. Moderuje Dado Nagy. Video nájdete vo štvrtok o 18:00 na našom YouTube.
Prinášame vám aj niekoľko odpovedí rezidentky o tom, ako sa jej pracuje v Banskej Štiavnici. Celý rozhovor, ktorý viedol Michal Kríž, vyšiel v časopise Štiavnické noviny.
Ktoré diela ste doteraz preložili a aké ohlasy zaznamenali u slovinskej verejnosti?
Okrem spomínanej knihy som preložila ešte Rankovove Matky, tiež čitateľsky veľmi úspešná kniha. Autora sme dvakrát privítali v Slovinsku, určite ho budem ešte prekladať. Nasledoval preklad románu Kniha o cintoríne Daniely Kapitáňovej (Samko Tále). Za tento preklad som dostala cenu pre mladú prekladateľku, ktorú udeľuje Spolok slovinských umeleckých prekladateľov. Ide o svojrázny štýl rozprávania, keďže Samko Tále je mentálne postihnutý chlap a jeho reč je naozaj svojská. Potom sú to knihy Víťa Staviarskeho (Kivader, Záchytka, Kale topánky), zdalo sa mi totiž dôležité, aby som Slovincom priblížila aj život a osudy slovenských Rómov, a to očami autora, ktorý má hlboké pochopenie pre naše ľudské slabosti. Bolo mi cťou prekladať aj veľkého Dušana Mitanu – jeho kultové zbierky poviedok Psie dni a Nočné správy, ktoré sú zároveň aj moja srdcovka. Potom je tu ešte Café Hyena Jany Beňovej a Keď sa pes smeje Juraja Šebestu, ktorá bola v roku 2019 ocenená ako najlepšia prekladová kniha pre deti a mládež. A celkom nedávno vyšiel preklad románu Tábor padlých žien Antona Baláža. Je to príbeh o prevýchove bratislavských prostitútok a spomínajú sa v ňom aj Sitnianski rytieri. :) Umelecké preklady zo slovenčiny sú u nás (v porovnaní s češtinou) stále vzácne, knihy preto vyberám premyslene a uvedomujem si to privilégium, ako aj zodpovednosť. Odozvy čitateľov aj odbornej verejnosti ma utvrdzujú v presvedčení, že som na správnej ceste.
Akému prekladu sa venujete počas pobytu TROJICA AIR?
Prekladám Naničhodnicu Jany Juráňovej. Román o osemdesiatročnej pani Ľudmile, ktorá sa po prepustení z nemocnice nemá kam vrátiť. Je to eticky a sociálne citlivý príbeh, ktorý sa venuje otázke nezištnej pomoci, ako aj problému starnutia vo svete, ktorý velebí mladosť, krásu a zdatnosť. Naničhodnica nám pomáha vidieť a možno aj lepšie pochopiť samých seba, teda aj odvrátenú tvár našej spoločnosti, ktorá zlyháva v starostlivosti o chorých, bezmocných, starých... Je to silný príbeh, ktorý nám nastavuje zrkadlo, a verím, že osloví aj slovinských čitateľov.
Ste v Banskej Štiavnici prvýkrát? Ako na vás pôsobí mesto a aké sú podmienky na prácu, ktoré vytvára TROJICA AIR?
Je to proste okúzľujúce mestečko. Cítim sa tu ako kráľovná, ubytovanie je priestranné a pokojné, ideálne na prácu. A samotné mesto s okolím ponúka toľko možnosti... na výlet či obyčajné túlanie po malebných uličkách, sú tu galérie, múzeá, zámky, kaviarne a predovšetkým milí ľudia! Objavila som asi svoje najobľúbenejšie slovenské mesto.
