Kategorický imperatív a iné básne.
Miroslav Demák sa vydáva hľadať empatickú nevinnosť, ktorá sa už dávno ocitla v znamení neúprosného „zverokruhu” skrývajúceho historické vzrušenie z ľudskej bezmocnosti. Báseň, lakonicky nazvaná jediným slovom, ukazovacím zámenom To/To niečo, ponúka možnosť „prečítania”/dešifrovania rôznymi spôsobmi: možno ju vnímať ako variant témy poznania, témy obety, ktorú si vyžaduje každé zjavenie a každé poznanie, nevynímajúc etické poznanie, ktoré nás tragicky stavia na hranicu morálky, pričom je zároveň premisou, ale aj vedomým trestom za porušenie hranice medzi nepoznaním a poznaním. Keď zistíme „všetko”: odhalí sa nám podstata, vonkajšok, rozlíšime trvalé od pominuteľného, uvedomíme si vplyv našich činov.
Dagmar Mária Anoca