V ríši divov
Meno Alenka sa mi nepáči,
ale
nepáči sa mi ani meno Alica.
Ani na jednu z nich
sa nepodobám,
pozrite sa,
nepodobám sa
na nikoho z vás...
Prechádzam zrkadlom.
Opakujem donekonečna
tie isté chyby,
na konci chodby
čakám ja
a bežím si v ústrety.
Budhistický mechanizmus Alenka
Tak teda,
niečo medzi výdychom
a nádychom,
tá podstatná medzera,
čo je za tým...
Je potrebné zistiť,
čo to je
a definitívne
sa prestať báť.
Žiarlivosť
Myslíš, že ma pozoruje
anjel?
Môj strach?
Tú nečitateľnú
správu?
Pozoruje ma
zo zrkadla,
keď si češem
vlasy?
Strácaš ma.
Každým pohľadom
ma strácaš
viac...
Počet nocí je konečný
Borges miluje zrkadlá.
Zdvojuje v nich
samotu.
Aj to je jeden spôsob.
Jednoduchšie však bude
sedieť
o polnoci
na parapete
a sledovať hviezdy.
Možno to Borges
nepochopil,
pretože postupne
prestal vidieť.
Zrkadlá zdvojujú.
A počet nocí
je konečný...
Vynáranie
Perly prinášajú slzy.
Predovšetkým pomalé vynáranie...
Šikmá plocha vody.
Bledá tvár, po ktorej steká
zrkadlo.
Siahaš a vyberáš jej
z úst mliečnu
morskú perlu.
Ukladáš ju do
lastúry
uprostred tela.
Vo vode sna,
v sne zrkadla
mních hovorí –
pozri,
spálim papier
a báseň zostane...
prikývnem
a odpovedám –
Tá báseň sa začína vetou –
Perly prinášajú slzy.
Je dôležité naraziť
na dno,
prestať pociťovať
a naučiť sa necítiť.
Cestovný poriadok anjelov
Odvracajú sa od teba zrkadlá...
Ako keď sa vo vlaku
na chvíľu
začítaš do knihy.
Zdvihneš hlavu
a oproti tebe
sedí už niekto
iný...
Ten,
kto tam bol,
zmizol...
Je ti do plaču
a pýtaš sa
toho druhého –
Kedy už,
preboha konečne,
vystupujeme?
Rodinná fotografia
Zarazila ma predovšetkým
tá
obsedantnosť výpovede.
Nepatriť.
Rýchlosť vzďaľovania.
Biela rozmazaná
škvrna.
Podliehajúca
absolútne
odlišnej jurisdikcii.
Zrkadlo.