Dana Podracká photo 3

Dana Podracká

9. 3. 1954
Banská Štiavnica

Autor o svojom diele

Píšem, pretože hľadám matricu vlastného bytia, mysliaci vzorec zo slov, ktorý by sa hodil na viacero životov a pomohol by im zorientovať sa v sebe i vo svete. Robert Welch, profesor literatúry na Univerzite v Ulsteri v Severnom Írsku, mi povedal: Žiadnu matricu nehľadaj; už ju máš. Je ňou spájanie zdanlivo nesúvisiacich vecí, ktoré dokážeš navzájom prepojiť tak, že do seba presne zapadajú. Nehľadaj, píš. Každá napísaná veta je pokusom o pochopenie tvorivej hlbiny človeka, ktorý sa ocitol sám so svojou víziou, sám so svojím utrpením a odvahou, aby vyslal do spoločenstva správu o sebe, ale zároveň aj o ňom samom. Každá napísaná veta je pokusom zostúpiť k prameňu, do jazyka „zielpunkt“, jazyka poslednej úprimnosti, kde je každý nezameniteľný, ozajstný a poľudštený vlastnými chybami. Každá napísaná veta je svedectvom o duchovnom živote „pani Cogito“, ženy s víziou, ktorá prekročila prokrustovské lôžko, vymedzené patriarchami a povýšené na princíp podriadenosti, nie rovnosti, aby sa vydala na cestu poznania. Pani Cogito je súčasťou celistvosti sveta, ktorý sa mení, postavený pred otázku ďalšieho smerovania. Buď k duchovnej vertikále alebo k informačnej a technickej horizontále. Píšem, lebo nepísať by znamenalo nebyť v bytí, ktoré ma presahuje.