Písanie sa pre mňa stalo dôležitou súčasťou života, vytváram si ním priestor pre reflexiu diania vo vonkajšom svete, pre výpoveď o ňom, a zároveň aj priestor pre sebareflexiu a seba-výpoveď. Je to spôsob rozhovoru s inými aj so sebou, príležitosť identifikovať problémy a premýšľať o ich možných riešeniach. Píšem najmä o tom, čo ma znepokojuje, trápi, s čím sa musím vyrovnávať, takže do istej miery je písanie pre mňa aj autoterapiou. Sústreďujem sa na zážitkovosť a skúsenosť ženského subjektu, to, o čom píšem, musím mať silne precítené, v každej postave je čosi z typu zážitku, emócie, skúsenosti, ktorý poznám a je mi blízky, v tom zmysle je moje písanie autobiografické. Neraz o jeho zmysle zapochybujem, no ak od iných ľudí dostanem správu, že im moje knižky pomohli orientovať sa vo vlastnom živote, a dokonca mu aj lepšie porozumieť, vlieva to do mňa energiu, ktorou premáham (aspoň na čas) svoje pochybnosti. Píšem pomaly a akoby v kruhoch, rada sa vraciam k niektorým myšlienkam, témam, k postavám, ba aj k celým textom, prepisujem ich, dotváram z nového, vďaka pribúdajúcim rokom rozšíreného uhla pohľadu, chcela by som veriť, že ich aj prehlbujem.
Etela Farkašová pre LIC, 2021
