Ján Gbúr sa výskumne orientuje na dejiny slovenskej literatúry obdobia realizmu a moderny, na verzológiu a literárnu komparatistiku. Je autorom mnohých odborných štúdií a dvoch monografií o diele najzložitejšej osobnosti slovenského literárneho realizmu P. O. Hviezdoslava. V prvej Hviezdoslav a česká poézia (1998) preskúmal vplyvy českej literárnej kultúry 60. – 80. rokov 19. storočia, predovšetkým jej májovské, lumírovské a ruchovské podnety pri utváraní Hviezdoslavovej osobnosti v období tzv. básnického zrenia, pričom na rozdiel od starších pokusov tento proces predstavil v jeho komplexnosti. Urobil to jednak tým, že od postrehov a indícií, ako to zdôraznil Stanislav Šmatlák, prešiel ku konkrétnej komparatívnej analýze básnických textov Hviezdoslava a štyroch predstaviteľov dobovej českej poézie, Jana Nerudu, Vítězslava Hálka, Svatopluka Čecha a Jaroslava Vrchlického, a jednak tým, že v tomto percepčnom procese objavil dimenziu zložitej až dramatickej protirečivosti, ktorou sa Hviezdoslav determinovaný slovenskými literárnymi špecifikami, ale aj limitmi, ako i odlišnými spoločenskými funkciami dobovej slovenskej kultúry vyrovnával s tzv. českými vplyvmi. V druhej monografii Hviezdoslav. Dramatická tvorba (2009) sa sústredil na zaplnenie medzery vo výskumoch Hviezdoslavovho dramatického diela, ktoré túto časť básnikovej tvorby poväčšine marginalizovali. V jej prvej časti Dramatická tvorba 1867 – 1873 sa skoncentroval na analýzu umeleckých princípov Hviezdoslavových raných dramatických fragmentov a prvých publikovaných textov (Vzhledanie, Pomsta, Otčim), pričom sa mu podarilo naznačiť, že tak z tematického, kompozičného, literárnohistorického či teatrologického hľadiska ide o projekty, ktoré produktívne zasiahli do formovania jeho utvárajúceho sa básnického konceptu. V druhej časti monografie Dramatická tvorba po roku 1873 sa zameral na tvarovú a významovú identifikáciu monumentálnej päťdejstvovej tragédie Herodes a Herodias (1909), ktorou Hviezdoslav pomocou podnetov shakespearovskej tragédie dokázal nenáročnú dobovú dramatiku tzv. ľudového realizmu rozšíriť o ideál tzv. vysokej drámy.
Príležitostne sa venuje vlastnej literárnej tvorbe, zvlášť próze, literárnej publicistike a rozhlasovým úpravám diel slovenskej literatúry.
Ondrej Sliacky
