(Písanie) Je to spôsob môjho rozhovoru so svetom, s ľuďmi, s prírodou, s vecami. Najmä ale s deťmi. Rozhovor raz vydarenejší, raz menej, tak už to chodí. Potrebujem preto milé ústranie s písacím strojom.
Ženy majú asi vždy, i ako literátky, zakódované v sebe: z celého srdca myslieť predovšetkým na deti. Možno práve preto píšem pre deti i ja. To je aj príčina, preto bude pre mňa moja uplynulá práca v redakcii Zorničky vždy jedno z najkrajších období v mojom živote. Navyše s takým skvelým človekom, akým bola Jarmila Štítnická. A ťažká cesta ku sláve? Čo je to sláva? Hovorí sa aj o poľnej tráve. Ale ak by to bol aj určitý spôsob nesmrteľnosti, tak už ho dosiahli i takí, ktorí písali práve pre deti. Hrali pre ne svoju hru tak krásne, že im navždy odovzdali svoje posolstvo. A to je stála výzva každému, kto túži doručiť tej najmilšej časti ľudstva svoj odkaz.
Časopis pre deti, to je zábava, hra, poučenie, ale aj výchova. Je to zodpovedná, krásna, náročná hra. Lenže robiť detský časopis iba ako hru nie je ono, a robiť ho iba na výchovný spôsob by bolo tiež hlúpe. Treba hľadať rozumný kompromis.
