Pavol Rankov photo 1

Pavol Rankov

16. 9. 1964
Poprad

Komplexná charakteristika

Pavlovi Rankovovi sa podarilo s úspechom ponúknuť čitateľovi novú podobu slovenskej literatúry. Autorskú stratégiu, ktorú prezentoval už v knižnom debute S odstupom času, možno považovať za epickú podstatu celej jeho doterajšej prozaickej tvorby. Základom je priama, jadrná, mimoriadne dynamická, s istotou vedená narácia, skondenzovaná v niektorých prípadoch až do takej miery, v akej si text zachováva už iba svoju nevyhnutnú, akoby heslovito zaznamenávanú sujetovú osnovu. Autor potiera rozvinutie vlastnej témy; nie príliš rozvetvený ani rozsiahly sujet príbehov dôrazne podriaďuje finálnemu efektu – náhlemu, neočakávanému vyústeniu. Takáto záverečná pointa funguje na princípe náhleho vysvitnutia nejakej neočakávanej, náhle sa objavujúcej či vynárajúcej sa okolnosti – rozhodujúceho, dovtedy však skrytého či nepovšimnutého faktu, v dôsledku ktorého celý príbeh dostáva svoj pravý zmysel. Autorovými kľúčovými prostriedkami pri tejto metóde rýchlej epickej vypointovanosti sú mystifikácia, sugescia tajomnosti, exotizácia, princíp znejasňovania, náhle významové obraty, znovuzvýrazňovanie niektorých pôvodných súvislostí, zmeny uhla rozprávania či posuny v rozprávačskej perspektíve. Efekt tajomnosti pritom Rankov takmer nedosahuje zložitou zauzlenosťou deja – naopak, sujetový plán, oslobodený od všetkých vedľajších detailov, smeruje závratnou rýchlosťou k svojmu bizarnému ukončeniu – väčšinou jednoducho k pretrhnutiu, strateniu sa v neurčitosti, len zriedkakedy k dopovedaniu príbehu. Mohlo by dokonca platiť, že čím jednoduchší sujet, tým prenikavejšia pointa. Rankov nemá svoju veľkú tému, jeho texty sa nesústreďujú na jednotný námet, ale variujú stav permanentného ohrozenia, neustáleho unikania pred niečím, ocitanie sa v prudko striedajúcich situáciách bez vzájomnej súvislosti, stálej oscilácie medzi realitou bdelosti a snovou víziou, nezriedka v časopriestorovej neurčitosti, prípadne v protirečivých časoch (exotický ostrov, kmeňové rituály, potom svet súčasnej civilizácie, masmédiá, vzápätí znovu archaický svet). Týmto rýchlym, dynamickým spádom a mozaikovitou fragmentárnosťou je čitateľ, nevtieravo a s jemným náznakom takmer dahlovského čierneho humuru, vtiahnutý do premyslene ukrytého chimerického obrazu akejsi príšernej, hektickej až apokalyptickej hrozivosti, do sveta absurdity a totálnej relativizácie. Filiácie Rankovových próz s emocionálne i myšlienkovo príbuznými textami magického realizmu (J. L. Borges, J. Cortazár) i novšej slovenskej prózy s prvkami absurdity (D. Mitana, L. Grendel) obohacujú súčasnú slovenskú literatúru o nový rozmer videnia reality. Eklektická, povrchná a komerčná spoločnosť je predmetom záujmu Pavla Rankova v jeho esejistických prácach, v ktorých sa časopisecky i knižne (Masová komunikácia, masmédiá a informačná spoločnosť) vyjadruje ku koncepciám, teóriách a názorom z oblasti masmédií, reklamy, informačných technológií a kultúry.

Eva Faithová