O radošincoch v poľštine

Sliezska univerzita v Katoviciach vydala koncom roku 2004 pozoruhodnú monografiu známej poľskej slovakistky Lucyny Spyrky/Spyrkovej o Radošincoch. Vyšla pod názvom Radošinské naivné divadlo. Medzi konvenčnosťou a protestom (Miedzy konwencja i kontestacja).

Dr. Lucyna Spyrka, asistentka na  Inštitúte slovanskej filológie na Sliezskej univerzite v Katoviciach, je známa prekladateľka zo slovenskej literatúry, odborníčka v oblasti literárnej komparatistiky a teórie prekladu. Na jej prekladateľskom konte sú preklady P. Pišťanka, I. Očenáša, B. Hochela, V. Klimáčka aj preklad Korcovho diela Od barbarskej noci. Pozoruhodné a rozsiahle sú aj jej komparatistické a teoretické práce o slovenskej literatúre, ako Mýtus v románe Petra Jaroša Tisícročná včela, Synkretizmus v diele Stanislava Rakúsa Pieseň o studničnej vode, O poľských prekladoch poézie slovenských nadrealistov či Slovakistika na Sliezskej univerzite v Katoviciach. Do odbornej časti jej diela patrí aj štúdia Štylistické polohy v hre S. Štepku Jááánošííík a heslo S: Štepku, ale aj M. Lasicu J. Satinského v diele Svetoví autori. Encyklopedický slovník (Slask, Katovice 1995).

Stanislav Štepka a Radošinské naivné divadlo tvoria teda súčasť autorkinho odborného záujmu už viac ako celé desaťročie – jeho zrelým plodom je teraz 150 stranová monografia, doplnená prehľadom inscenovaných hier RND od roku 1963 po rok 2002 – spolu 34 hier, ďalej niekoľkostranovou obrazovou prílohou a bibliografiou, ktorá zahŕňa texty v češtine aj v poľštine, zaoberajúce sa tvorbou RND a rôznymi aspektmi autorského divadla a jeho divadelným jazykom. Samotný text sa začína nie veľmi potešiteľným, ale pravdivým konštatovaním, že slovenská kultúra je v Poľsku veľmi málo známa a zostáva v tieni českej kultúry. Z toho, čo je známe, sa v Poľsku vie najviac o slovenskom ľudovom umení. Úplne cudzou oblasťou je divadlo. P práca tak prináša aspoň základnú informáciu o divadle, ktoré patrí medzi najpopulárnejšie na Slovensku, a hoci vzniklo ako ochotnícke dedinské divadlo, v krátkom čase sa stalo poprednou slovenskou scénou, ktorá značne ovplyvňovala formovanie vkusu a názorov divákov. Autorka sa snaží zachytiť aj jeho špecifické črty, umiestiť RND do súčasného kultúrneho kontextu a vysvetliť aj pramene rôznych hodnotiacich pohľadov na RND a dielo Stanislava Štepku. V šiestich kapitolách podrobne podáva históriu vzniku divadla, koncepciu RND ako autorského divadla, analyzuje Štepkov tvorivý proces a jeho výsledky, prináša úryvky z analyzovaných textov, ako aj názory S. Štepku na jednotlivé hry – texty i citáty sú v slovenčine. Ide o vydarenú a erudovanú monografiou. Zároveň je to prvá kniha v poľštine venovaná slovenskému divadlu.

Literárne informačné centrum spolupracovalo s autorkou pri príprave bloku zo súčasnej slovenskej literatúry pre poľský literárny časopis FA-art (č.2 – 3´97). Pod názvom Barbari a iní v ňom pripravila preklady a autorské medailóny I. Otčenáša, K. Zbruža, T. Horvátha, Ballu, V. Klimáčka, J. Urbana, P. Pišťanka, J. Litváka, J. Beňovej V. Godára a ďalších súčasných autorov. Monografia o Radošincoch je potvrdením jej trvalého záujmu o slovenskú kultúru.

Anton Baláž