Podľa básnika a literárneho vedca Jána Zambora Prokešovej zbierka Vanilka priniesla čitateľsky prístupnejšiu, s básnickou istotou, priam kryštalicky tvarovanú lyriku vyjadrujúcu najmä situáciu lyrickej aktérky. Zaznačuje ju analyticky neuhýbavo, často v životnej protirečivosti, niekedy priamo, akoby presnou ostrou linkou, inokedy obrazne. Autorka v zbierke potvrdila i rozvinula svoje majstrovstvo lyrickej miniatúry a jemného výrazu, pozoruhodne pracuje s obraznosťou, pričom materiál pre ňu nachádza predovšetkým v bezprostrednom okolí. Estetické ašpirácie a úsporne načrtnutá fragmentárna výpoveď či reflexia dosahujú vyvážené proporcie.