Vyhľadávanie
(úryvok)
Keď bola mladá, ich dom na jeseň voňal jablkovým muštom, vínom a medom. Tatko kontroloval v úli plásty, mal na sebe klobúk s burkou. Občas niektorý z rámov vybral, odrezal plást a podal ho mame na stáčanie. Zvyšky medových plástov poodrezoval do skleného pohára a ony so sestrou ich žuli ako žuvačky. Tatko s ujom Edom Fialom diskutovali o včelách.
Včelstvo má len jednu matku a matka nepichá. Za život znesie milión vajíčok a vyvíja sa kratšie ako trúd. Trúdy sú v úli do jesene a potom ich včely robotnice, vyhladovaných, vyženú z úľa von, kde zahynú. V úli býva aj mladuška, najmladšia včela, ktorá nevytvára med a nekŕmi matku, ale upratuje. Keď posledné včely zadusili s tatkom dymákom, plakala.
Snívalo sa jej, že bola zrnkom piesku na púšti. Fúkal vietor, rozfukoval piesok, ten piesok bola ona, zrnko, zrná, najskôr sa uložila medzi ostatné lesklé krásne pieskové kryštáliky, potom ju odfúklo inam, bola z nej piesková duna, aj ruža, odrazu ju však zavialo pod kameň. Sem vietor nezafúka, myslela si a nevedela, či sa má tešiť. Sen bol krásny, v odtieňoch medovej, hnedej a pieskovej. To boli mamine obľúbené farby.
Potrebovala by veľkú krabicu trebárs od práčky, sľúbila dcére papierový dom.
Jej dom, úľ, napadol mor. Chcelo by to mužskýho...
Záhrada spustla, len vtáci nad ňou poletujú ako kvety.
Klinický nález: Je na svete cudzinka.
