Vyhľadávanie
(23. 12. 1998)
Na jednej strane neúnavnosť
na druhej strane unavujúca
zatváram dvere
pred sebou aj za sebou
bez rozdielu čelom obrátená
výzva: „Zvinúť sa!“ (do seba v sebe)
predchádza apoteóze labyrintu
stupňovaná zmena: „Blúdenie ktoré
sa začína pohybovať v medziach pravidiel
prestáva byť…“
po výzve: „Rozvinúť sa!“
nachádzam sa v labyrinte
– hladkosť sama
po sebadeštrukcii
– niečo nežné
ako dar znovu sa vystavať
znovu-na-stole-ná
za dverami
v skrini
blúdim v záhyboch drapérie
žehlím labyrint
vraciam mu predimenzované ľudské teplo
možnosť v jednej fáze chladnutia
sa stelesniť
(26. 1. 1999)
Časť krajiny ktorú ti (sebou) zacláňam
je smrteľná
korienkami nervov ukotvenú
vidíš ma cez neprítomnosť
postavy v obraze
cez jej siluetu
plynule prechádzam do fikcie a naspäť
spájam sa s horizontom
som v pohybe úponkami
ťahám sa ako epileptik za svetlom
hľadám oporu: omotám lúč
dvíham sa k nemu: JAZÁHRADA V POVETRÍ
vykorenená na vrchole záchvatu
vedomie vypne
stratím sa v sebe: ZRADA V ZáhRADE
(3. 2. 1999)
Uhryznutá hodinovým strojčekom
v uhryznutí čítam zuby Ú smiechu:
že nie v stupňoch
ale v kŕčoch
že na kolotoči
zametám vlas(tný)mi
rozmazaná pohybom
udriem sa o hranu záberu
Architektúry
1)
Toto je zásobáreň môjho vzduchu mojej nádeje
v nej sa uložiť z nich budem žiť
tu sa odvíja z jemného a oblého začiatku
katastrofa – vzdialená o škrupinu hladine
udalosti zatvrdli
zo slimačej tuby
postskriptum slimáka je zimné viečko
2)
Chodením stále dookola vynašla som
izbu v izbe izbu v izbe izbu v izbe
usadeninu až príliš tenkú – sklo
(všetko spoza) – filtrujú ho na osobnú auru
po všetkom tom vírení
nešťastne ukončené vlákna
3)
Prevrátené odrazy – Stolovníci
máte sa na lyžičke – ubraní priestoru
za vašu konkávnosť (dúfate) bude vám pridané
budem vám… s nádychom trápnosti
dychovými bublinami pokazím zrkadlá
mechanické viečka vašich polievok
som zo stredu – jedovatá – potvrdím
čo pečiatka roznosila z môjho kvetu
zo slúchadla natrúsila zmysluplný peľ
(čiastkový popis otriasol portrétom)
do misky po hlave
na vankúši stopa
privoňali k nezvestnej (Stolovníci):
„Žmurknutie sa do obrazu neprimieša“
akiste unikli vašej pozornosti žily
navonok spleť hadičiek
„Dotýkaj sa ma pomedzi
len pokojne
neublížiš
si determinant opatrnosti“
4)
Farebne som sa zblížila
úzkosť realizovala s pozadím
tou sa prekričí len šepot:
„Tu sa neprešmykne ani tulipán“
v knihe medzi dverami a dverami bolestivý lis
v ateliéri fotografa vlahosklonne pustí
namiesto šťavy trochu svetla
z roja fotónov
z bledej tváre hydrocefala
spadla sepala aj petala
vykĺzla mi vratká konštrukcia slnečníka:
„Tá by ma mohla prebudiť
tá vysnívaná hlava čo mi nedovolí spať“
...
Odťahujem sa od prstov ktorými po tebe siaham
Moja obrana je osnovou tvojho útoku
Tvoj útok je osnovou môjho úteku
Iba motív na nás útočí zo všetkých pozícií
Iba motív nám uniká do všetkých strán
Iba odtlačok prsta…
Miesta,
kde sa plochy stretávajú
bez deja
kde sa hrany obracajú
dovnútra
ostrím proti sebe
ranami proti čírosti
diamanty:
hnijúce
nanovo vovádzané
do stavu nedokončenosti
...
Tkanivo, ktoré stráca svoju ustálenú štruktúru.
Vystrúhané ženské ja.
Vo chvíli milosti
prebudené k životu:
čaká.
Pozerá sa do trhliny
ktorú má sebou vyplniť.
Strnulo sa skloní
ale nezlomí
zdvihne svoju stopu
rozlomí
a podá ju dvom odkloneným miestam
...
Bola to vražda.
a stále je
presakujúca z mojej prítomnosti
do svojej vlastnej
nepretržitá
bez medzier a bez výplní
bez miesta, bez činu
bez mojej strany pohľadu
Nerozoznám nositeľa od obrazu.
Akcia s Lazarom
„… vystavuje sa aj sa chráni
pred našimi pohľadmi
zrkadlovo predvádza nebezpečenstvo
ktoré mu (od nás) hrozí:
cez prizmu vlastnej smrti
skúma svoje telo
s nezvyčajnou krutosťou“
…
Ležím na podlahe
súbežná so stenou
Zredukovaná na elementárne gesto
Vydávam sa napospas
Podobnosti
…
Sedím pri okne
prišívam si stigmu
(má podobu trhliny)
veľkú
červenú (taký druh bolesti)
teatrálnu
(ktorý ťa oddelí od jej dôvodu)
množstvo krátkych
nesúvisiacich
bodnutí
(od tvojho)
