~
na ceste k cieľu generujem únavu
cieľom cesty je napokon viac únava
než mesto do ktorého cestujem
kedykoľvek kdekoľvek
som schopná stratiť orientáciu
~
v hotelovej izbe
chvíľu stojím pri okne
za dvojitým sklom sa hýbu stromy
nepočuť zvuk vetra v lístí
a jeho neprítomnosť mi
nepripomenie ani šepot
ani vzdychy
únava ktorá sa
odo mňa oddelila
je skutočnejšia
než to čo mám
pred sebou
~
únava zdvojuje
udalosti sa opakujú
udalosti
akoby sa len opakovali
akoby sa odohrávali
hneď po druhýkrát
znova
akoby
rozdiel je nepostrehnuteľný ale citeľný
tabuľa skla ešte jedna tabuľa skla
a medzi nimi vzdialenosť
medzera vložená medzi minulou
a prítomnou udalosťou
dielektrikum
únava je skutočnejšia
realita krehkejšia
sklo je dvojité
rozdiel nepostrehnuteľný
~
uprostred mesta
uprostred dňa
natiahnem ruku
tabuľa skla
ešte jedna tabuľa skla
nevšimnem si rozdiel
zle odhadnem vzdialenosť
napoludnie
na okrajoch
ulice
sa hýbu stromy
ešte stále prší
rýchlo prebehneme
k pristavenému taxíku
zozadu
ponad jeho plece
sa pozerám na cestu
neustále vpred
smerom k rozuzleniu
za sklom sa hýbu stromy
v spätnom zrkadle
úryvok skutočnosti
medzi nami
niečo beztvaré
ešte stále prší
v dohovorenom čase
stojím na dohovorenom mieste
podávam ruku
hovorím svoje meno
úryvok skutočnosti
premietnutý do iného času
~
natiahnem ruku a chcem
aby sa to isté ešte raz zopakovalo
v skutočnosti ako v zrkadle
nepridávam len odoberám
odpíjam z pohára rozbaľujem listujem
odkladám vrstvy zažltnutej belosti
nánosy zaprášeného vzduchu
a cyanotického bzukotu
zotieram stopy dychu spred úst
ustupujem od zdvojených skiel
medzi ktorými usychajú muchy
za ktorými sa isté farby ustavične opakujú
vonku sa hýbu stromy zbavujú sa lístia
dotyk taký nepodobný dotyku
že sa takmer nedá pocítiť
rovnako chcem
aj nechcem
chcem aj nechcem byť
v stiesnenej hotelovej izbe
aj na morskej pláži
rovnako živá aj mŕtva
~
to čo je medzi
medzi
aj bez nášho pričinenia
nezostáva rovnaké
mení sa
na morskej pláži
aj v stiesnenej hotelovej izbe
medzi stropom neurčitej farby
a béžovým velúrovým kobercom
medzi prílivom a odlivom
vynakladáme množstvo energie
aby sme tomu predišli
úzkostlivo
opakujeme tie isté úkony
aplikujeme tie isté vzorce
výsledok však nikdy nie je
celkom rovnaký
~
medzi je vzdialenosť
tvrdá a krehká
sklenená stena
na ktorej sa dych zráža (nezmiešava)
teplo – chlad
hmlisté obrazy paralelných svetov
na dne skvapalnené vášne
(v ktorom sne som pred odchodom
poliala kvety pozatvárala okná
ale zabudla zhasnúť svetlo
vypnúť rádio?)
čas ktorý treba vyplniť
a viac s ním nerátať
pospájať prstom
kvapky prichytené na povrchu
nechať odtiecť
uplynúť
~
povrchy tvary telá
rýchle aj ospalé
poloautomatické
mikroorganizmy
zakladajú tajné kolónie
vleklé začiatky budúcich pohrôm
nezvratné zmatnievanie – malátnosť
obrysy vecí sa strácajú
pod lepkavým povlakom
tváre za sklom
pod tenkým ľadom
dýcha plytká voda
ohmatať ovoňať ochutnať
zaplniť vzduch klíčením
a smiešnym krikom
ešte som sa nerozhodla
opäť: váham zahmlievam
ale: opakujem úkony gestá
opatrne skúmam niečo čo z diaľky
pripomína morské pobrežie
vlní a ligoce sa nové lístie
mihajú sa motorové vozidlá
za rohom miznú tiché bezoblačné psy
~
medzi vlastným
a iným ja
medzi stropom neurčitej farby
a béžovým velúrovým kobercom
v jednej z nespočetných rovnakých izieb
na skale veľkosti tenisového dvorca
na brehu nekonečných svetov
z útržkov z obrazov z predstáv
skladám
zážitky a udalosti
ktoré sa nestali
~
zvuky tesne po prebudení
kým ešte neviem
odlíšiť
jeden od druhého
neviem s istotou
určiť
pôvodcu
zdroj
vzdialenosť
zvukovej udalosti
v rannej
ešte tme
sa prebudím na to
ako niekto blízko mňa vzlyká
možno dokonca ja
chvíľu mi potrvá
kým sa upokojím
kým sa uistím
že nie ja
že nie blízko
že nevzlyká
ale hrá rádio
~
naučiť sa naspamäť
škvrnu
na strope
nad posteľou
vidieť ju
aj keby tam nebola
ako kvetinu
vo váze
na stole
roztvára sa
šíri vôňu
úzkosť
naučiť sa naspamäť
a neopúšťať
život
ohraničený
okrajom škvrny