Ukážka z diela

Pobrežný výskum

(autorský výber)

~

 

na ceste k cieľu generujem únavu

cieľom cesty je napokon viac únava

než mesto do ktorého cestujem

 

kedykoľvek kdekoľvek

som schopná stratiť orientáciu

 

 

~

 

v hotelovej izbe

chvíľu stojím pri okne

za dvojitým sklom sa hýbu stromy

nepočuť zvuk vetra v lístí

a jeho neprítomnosť mi

nepripomenie ani šepot

ani vzdychy

únava ktorá sa

odo mňa oddelila

je skutočnejšia

než to čo mám

pred sebou

 

 

~

 

únava zdvojuje

udalosti sa opakujú

 

udalosti

akoby sa len opakovali

 

akoby sa odohrávali

hneď po druhýkrát

 

znova

akoby

 

rozdiel je nepostrehnuteľný ale citeľný

tabuľa skla ešte jedna tabuľa skla

 

a medzi nimi vzdialenosť

medzera vložená medzi minulou

 

a prítomnou udalosťou

dielektrikum

 

únava je skutočnejšia

realita krehkejšia

 

sklo je dvojité

rozdiel nepostrehnuteľný

 

 

~

 

uprostred mesta

uprostred dňa

natiahnem ruku

 

tabuľa skla

ešte jedna tabuľa skla

 

nevšimnem si rozdiel

zle odhadnem vzdialenosť

 

napoludnie

na okrajoch

ulice

sa hýbu stromy

 

ešte stále prší

 

rýchlo prebehneme

k pristavenému taxíku

 

zozadu

ponad jeho plece

sa pozerám na cestu

 

neustále vpred

smerom k rozuzleniu

 

za sklom sa hýbu stromy

 

v spätnom zrkadle

úryvok skutočnosti

 

medzi nami

niečo beztvaré

 

ešte stále prší

 

v dohovorenom čase

stojím na dohovorenom mieste

 

podávam ruku

hovorím svoje meno

 

úryvok skutočnosti

premietnutý do iného času

 

 

~

 

natiahnem ruku a chcem

aby sa to isté ešte raz zopakovalo

v skutočnosti ako v zrkadle

nepridávam len odoberám

odpíjam z pohára rozbaľujem listujem

odkladám vrstvy zažltnutej belosti

nánosy zaprášeného vzduchu

a cyanotického bzukotu

zotieram stopy dychu spred úst

ustupujem od zdvojených skiel

medzi ktorými usychajú muchy

za ktorými sa isté farby ustavične opakujú

vonku sa hýbu stromy zbavujú sa lístia

dotyk taký nepodobný dotyku

že sa takmer nedá pocítiť

rovnako chcem

aj nechcem

chcem aj nechcem byť

v stiesnenej hotelovej izbe

aj na morskej pláži

rovnako živá aj mŕtva

 

 

~

 

to čo je medzi

 

medzi

aj bez nášho pričinenia

 

nezostáva rovnaké

mení sa

 

na morskej pláži

aj v stiesnenej hotelovej izbe

 

medzi stropom neurčitej farby

a béžovým velúrovým kobercom

 

medzi prílivom a odlivom

 

vynakladáme množstvo energie

aby sme tomu predišli

 

úzkostlivo

opakujeme tie isté úkony

aplikujeme tie isté vzorce

 

výsledok však nikdy nie je

celkom rovnaký

 

 

~

 

medzi je vzdialenosť

tvrdá a krehká

 

sklenená stena

na ktorej sa dych zráža (nezmiešava)

 

teplo – chlad

hmlisté obrazy paralelných svetov

na dne skvapalnené vášne

 

(v ktorom sne som pred odchodom

poliala kvety pozatvárala okná

ale zabudla zhasnúť svetlo

vypnúť rádio?)

 

čas ktorý treba vyplniť

a viac s ním nerátať

 

pospájať prstom

kvapky prichytené na povrchu

 

nechať odtiecť

uplynúť

 

 

~

 

povrchy tvary telá

rýchle aj ospalé

poloautomatické

 

mikroorganizmy

zakladajú tajné kolónie

 

vleklé začiatky budúcich pohrôm

nezvratné zmatnievanie – malátnosť

 

obrysy vecí sa strácajú

pod lepkavým povlakom

 

tváre za sklom

 

pod tenkým ľadom

dýcha plytká voda

 

ohmatať ovoňať ochutnať

 

zaplniť vzduch klíčením

a smiešnym krikom

 

ešte som sa nerozhodla

opäť: váham zahmlievam

ale: opakujem úkony gestá

 

opatrne skúmam niečo čo z diaľky

pripomína morské pobrežie

 

vlní a ligoce sa nové lístie

mihajú sa motorové vozidlá

 

za rohom miznú tiché bezoblačné psy

 

 

~

 

medzi vlastným

a iným ja

 

medzi stropom neurčitej farby

a béžovým velúrovým kobercom

 

v jednej z nespočetných rovnakých izieb

na skale veľkosti tenisového dvorca

na brehu nekonečných svetov

 

z útržkov z obrazov z predstáv

skladám

 

zážitky a udalosti

ktoré sa nestali

 

 

~

 

zvuky tesne po prebudení

kým ešte neviem

odlíšiť

jeden od druhého

 

neviem s istotou

určiť

pôvodcu

zdroj

vzdialenosť

zvukovej udalosti

 

v rannej

ešte tme

sa prebudím na to

ako niekto blízko mňa vzlyká

 

možno dokonca ja

 

chvíľu mi potrvá

kým sa upokojím

 

kým sa uistím

že nie ja

že nie blízko

 

že nevzlyká

ale hrá rádio

 

 

~

 

naučiť sa naspamäť

škvrnu

na strope

nad posteľou

 

vidieť ju

aj keby tam nebola

 

ako kvetinu

vo váze

na stole

 

roztvára sa

 

šíri vôňu

úzkosť

 

naučiť sa naspamäť

a neopúšťať

 

život

ohraničený

okrajom škvrny