Vyhľadávanie
 Viliam Marčok, autor Dejín slovenskej literatúry III. pred študentami Filozofickej fakulty Konštantína Filozofa v Nitre. |
 Pracovníčky LIC Anna Sigmundová a Anna Blahová - Šikulová v kruhu záujemcov o publikáciu Dejiny slovenskej literatúry. |
 Autor tretieho zväzku Dejín slovenskej literatúry Viliam Marčok podpisuje knihu. |
 Anton Baláž, zodpovedný redaktor publikácie, osvetľuje študentom niektoré peripetie vydania knihy. Na snímke ďalej zľava: Anna Blahová - Šikulová - jazyková redaktorka publikácie, Jana Nemcová - vedúca Katedry slovenskej literatúry, Viliam Marčok - autor publikácie, Alexander Halvoník - riaditeľ LIC, Anton Baláž, Ľubica Suballyová - hovorca LIC. |
Na Filozofickej fakulte medzi študentmi a pedagógmi odboru slovenská literatúra Univerzity Konštatína Filozofa v Nitre sme 15. marca prezentovali Dejiny slovenskej literatúry III. Študentom sa prihovoril hlavný autor publikácie Viliam Marčok, za Literárne informačné centrum Alexander Halvoník, Anton Baláž a Anna Blahová-Šikulová.
Riaditeľ LIC Alexander Halvoník v krátkosti oboznámil študentov s poslaním Literárneho informačného centra, upozornil na internetové výstupy našich aktivít na www.litcentrum.sk a zvlášť na edičnú činnosť.
Literárny vedec Viliam Marčok svoj autorský prístup v pracovaní najnovších dejín literatúry charakterizoval ako reštitučno-rekonštrukčný, vrátil teda do dejín to, čo ideologicky písaná historiografia vytesnila, a záverom vniesol aspekt „búrania mýtov“. Takto písané dejiny sú „dobrodružstvom ducha“, pretože literárny vývin treba vidieť v pohybe, v procese, veď literatúra riešila rôznorodé vzťahy a záujmy, a hoci ich marxizmus zakazoval, literatúra sa napriek obmedzeniam „rozrastala“. Riešila i závažné vnútorné skúsenosti človeka a nachádzala si témy, ktoré boli oficiálne „zablombované“ – takou témou bola napríklad existenciálna úzkosť. Za najväčší objav takéhoto hľadania považuje V. Marčok zistenie, že niektorí autori pochopili, že nemá zmysel bojovať s politickou mocou („to nie je miesto vlastné človeku“), ale treba si uchovať si „vnútornú integritu“... A tak apolitická literatúra objavila odvahu k deviácii, v snahe nepodobať sa, byť iný – napokon tak, ako to svojimi dielami prezentovali D. Mitana, D. Dušek (obrat na intímny svet človeka si privlastnili disidenti, no oni ho „nevynašli“).
Prezentácia bola aj apelom pedagóga k študentom, predovšetkým na kontextuálne čítanie: „Vytvárajte si vlastný názor, konfrontujte sa s tým, čo napísali iné generácie. Hľadajte vnútorný pátos literatúry a neverte na dobovo angažované diela.“
Na margo metodológie, odlišnej od Šmatlákových Dejín slovenskej literatúry I a II, V. Marčok povedal: „Píšem metódou literatúry faktu – objavujem nové fakty, a tie idú s literárnou skúsenosťou, ďalej sa konfrontujú a tak, ako sa fakty v spoločnosti hýbali, menili, tak sa rôzne generácie inak s nimi vyrovnávajú. Nič nie je definitívne platné – inak by sme už nemuseli písať literatúru...“ Takúto metódu označil za „dynamizmus faktotvorby“.
Dodajme ešte, že ďalší spoluautori publikácie – Michal Babiak, Ondrej Herec, Jozef Hvičš, Zuzana Stanislavová a Jaroslav Šrank prijali metodologickú koncepciu Viliama Marčoka, a tak sa verejnosti dostáva publikácia kompletná vo všetkých horizontálnych a vertikálnych vrstvách spracovanej látky, ale aj recepčne kompaktná.
Prezentáciu na FF UKF v Nitre viedol nitriansky učiteľ PhDr. Igor Hochel, prítomní boli študenti, doktorandi a pedagógovia Katedry slovenskej literatúry – jej vedúca doc. PhDr. Jana Nemcová, CSc., prof. PhDr. Viliam Obert, DrSc., prof. PhDr. František Koli, CSc.
Ľubica Suballyová
Foto: Mária Striešková
